Oskár ide do neba

Nádherný filozofický monológ starého človeka nachádzajúceho sa na konci vlastnej životnej púte, počas ktorej si niesol so sebou viac či menej statočne svoj ťažký kríž. Kresťanský podtón v knihe vôbec nie je na príťaž, naopak aj "nekresťanom" sa autor snaží ukázať, že síce každý je zodpovedný za svoje hriechy, ale dôležitá je láska k blížnemu, a ak zlo vykonané počas pozemského života človek patrične a úprimne oľutuje, vždy je nádej, že po smrti nájde jeho duša zaslúžený pokoj. Láska a odpustenie sú základné piliere kresťanského učenia, no mali by byť aj základom životnej filozofie každého z nás bez ohľadu na vierovyznanie. Pretože ľudské nešťastie je vo väčšine prípadov iba dôsledkom nedostatku lásky - k sebe, k druhým, k životu.