Kniha sa výborne číta. Príbeh je zaujímavý opisom reality írskeho vidieka v 19.storočí, hlavne však kontrastom medzi hlbokou a ľudskou vierou v boha a bezduchou bigotnosťou, ktorá neváha ani usmrtiť človeka.

Príbeh ma chytil už od prvej strany. Je opradený naozaj tiesnivou atmosférou, ktorej napomáha aj prostredie – zabudnuté mestečko, močiare, dážď, hlad... A aj kopa ľudí, ktorých viera hraničí až s fanatizmom, aj keď to v tej dobe bolo asi bežné. To mi na tom trošku vadilo (naozaj nie som náboženský fanúšik), ale na druhej strane to k tomu obdobiu patrí (ešte keď sa to odohráva v Írsku), aj keď aspoň lekár na to mohol pozerať trošku vedeckejšie. Celé to zachraňuje Lib, ktorá žiadnu vieru nevyznáva a jej úsudok je triezvy a racionálny, aj keď na niektoré veci ma napadli skôr ako ju. Lib síce spočiatku pôsobí dosť neprístupne, ale aj tak som si jej postavu obľúbila. Obľúbila som si aj malú Annu, ktorá tiež vyzerá rozumne, aj keď teda tvrdí, že nepotrebuje jesť. Táto záhada ma vskutku zaujala a od knihy som sa nemohla odtrhnúť, pretože som naozaj chcela vedieť, čo v tom je a ako to nakoniec dopadne. Koniec ma nakoniec trochu sklamal, pretože som čakala trochu iné vyústenie príbehu, aj keď teda neviem presne aké. Napriek tomu ma celá kniha prekvapila, pretože príbeh je naozaj zaujímavý a pútavý a čítanie som si vážne užívala.