The Black Bird Oracle

Na tento další díl jsem byla opravdu hodně zvědavá. Mám tu sérii moc ráda a také jsem se velmi ráda dívala na seriál. Začátek je trošku pomalejší, ale s tím nemám problém,protože většinou je ten klid poměrně zdánlivý. No, tento díl není tak akční jako předchozí díly. Máme tu rozplétání rodinných vazeb a s ním samozřejmě spojené problémy, krev není voda a také je tu velký zájem o dvojčata. Čarodějnické hůlky bych tu ani nemusela mít. No, uvidíme, kam se vydáme dál. Nechtěla bych se s touto mou oblíbenou serií rozloučit.

Občas niektoré návraty do obľúbených univerz majú horkastú, ba až trpkú príchuť. Svojím spôsobom to asi platí aj o svete All Souls, do ktorého som sa túžila vrátiť roky, podobne ako autorka. No medzičasom ubehlo toľko rokov a Deborah Harkness, ktorá písala prvé štyri knihy už nie je tou Deborah Harkness, ktorá napísala piate pokračovanie. To nie je nutne zlé. Ale zase je to niečo, na čo som si musela zvyknúť. Takže som rada, že hlavne v úvode sme všetci hľadali pevnú pôdu pod nohami. Hľadali sme seba. Hľadali sme smerovanie príbehu. Svojím spôsobom to ale zapadlo na svoje miesto. Je to stále ten známy svet. Plný tajomstiev, histórie a nebezpečenstva. V ktorom kostlivci majú skrine plné kostlivcov a pravda je ostrejšia ako hryzáky upírov. No zároveň je to svet, v ktorom je príjemne až hrejivo, lebo sa tam nájdu aj úprimnosť, priateľstvo a láska. Ale každý si tam musí nájsť svoju cestu, podobne ako Diana. A o tom vlastne bola táto pomalá vsuvka, ktorá spája to, čo sa stalo s tým, čo príde. Tento priestor zaplnila túžba po vlastnej ceste. Po vlastných rozhodnutiach. Po vlastnej vôli. V dôsledku toho ale mnohé zápletky ostali skôr kulisami. Podobne aj postavy, ktoré, až na Dianu, občas akoby boli len návštevníkmi svojich vlastných životov. Lebo sa ukazuje, že ešte príde niečo väčšie, niečo vzrušujúcejšie, niečo, čo rozšíri už túto beztak obrovskú dejovú linku do ešte väčších rozmerov. Teším sa na to. No zároveň viem, že ak by som tento svet a tieto postavy nemilovala, možno by som práve písala o čosi pichľavejším tónom. Pritom možno len preto, že som si, podobne ako iní čitatelia, vysnívala o niečo odlišné pokračovanie. Takže sa zdá, že podobne ako Diana, aj ja som musela čeliť vlastným podivne skresleným očakávaniam a predstavám. Aby som nakoniec mohla oceniť tento román pre to, čím nie a nie ho odsúdiť za to, čím nie je. Lebo je to pokračovanie, no zároveň vlastne začiatok – s odlišným tempom a ešte odlišnejším tónom.