Vybrala som si ju ani nie tak kvôli anotácii ako skôr kvôli tomu, že sa dej odohráva na Cypre (môj obľúbený ostrov). Dlho sa dej ťahal, chvíľami som ju chcela odložiť. Téma knihy je vážna, ale kniha nie je písaná tak, aby ma ťahalo do čítania.

Ako sama autorka hovorí, toto je kniha o všetkých formách väznenia, o spôsobe akým sa všetci môžeme uväzniť v určitých spôsoboch videnia a bytia. Spracúva tému chudobných žien, ktoré sa rozhodli odísť zo svojej domoviny (väčšinou na ďalekom východe), opustili svoju rodinu a prišli do Európy aby zarobili peniaze. Často sa však stávajú obeťami podvodu, obchodovania s ľuďmi alebo minimálne predsudkami domáceho obyvateľstva. Autorka oproti svojej prvej knihe, Včelár z Aleppa, zvolila úplne iný jazyk. Kým tam bol pomerne kvetnatý a čítal sa ťažšie, tu je naopak úderný a kniha sa číta naozaj rýchlo. Musím povedať, že obe hlavné postavy mi boli od začiatku až do konca knihy nesympatické, ale autorke nešlo o to aby si ich čitateľ obľúbil. Predstavovali len vzory pováh, s ktorými sa ženy ako Niša často dostávajú do kontaktu. Petra, jej sebecká zamestnávateľka, pre ktorú predstavovala len lacnú pracovnú silu a Jannis, jej milenec, ktorý síce tvrdil, že ju miluje, ale netušil s kým sa Niša stretáva vo voľnom čase a ani čím si musela prejsť. Spev vtákov je opäť raz kniha, ktorá otvára oči. Som neskutočne rád, že ju vydavateľstvo Tatran vydalo. Je to problematika, o ktorej som doteraz nemal ani tušenia. Môžem len a len odporučiť.