Takže čím začať, keď všetky nešťastné rodiny sú si podobné? Kniha má podobnú šablónu ako to bolo v románe o inej panovníckej rodine (Zimný palác): súčasnosť, minulosť a dávnejšia minulosť. Aj tu sa opakuje téma “medzi nebom s zemou, mysteriózne prepojenie hrdiniek, predmety, miesta, duchovia, tušenia a tak podobne. V častiach, kde si autorka prešla niektoré miesta aj naživo, to krásne v románe opísala a boli to tie miesta plné života. Vidno, že si Sisi a jej život zamilovala a vedela mnohé pikošky o jej verejnom a súkromnom živote. Ja som ale asi opačný prípad. Čím ďalej som sa prehrýzala príbehom, cisárovná strácala moje sympatie a čoraz viac mi liezla na nervy. Línia s herečkou bola úplne bezvýznamná, no prvá, s modernou dievčinka, ju ale ešte o kus tromfla. Spánková paralýza, vítanie nočných môr a zapisovanie snov no, ale buďme úprimní, nikto z tu opísaných ľudí nebol úplne v poriadku. Depresia, fóbie a úzkosti sú veľmi náročné diagnózy, no mne skôr vadilo opakovanie rovnakých situácií, nepodstatné zdôrazňovanie skutočností, o ktorých sme si už prečítali pred pár stranami ale teda nabaľovalo sa to a nabaľovalo a stále mi to prišlo ako vata. Mrzí ma to, lebo som sa na čítanie tešila. ( Btw, mamina mi knihu dokonca vrátila nedočítanú, vraj to bolo príliš ezo.) Sisi mi neprišla ako silná osobnosť, na to bola príliš zošnurovaná, aj keď samu seba videla inak. Vlastne som prekvapená, že vydržala tak dlho žiť a stihla aj zostarnúť v reálnom živote Kontrolovala sa neustále (váha, pás, jedlo, vlasy, pleť), aj keď nemusela, akoby to bolo jediné, v čom mohla dosiahnuť dokonalosť/samostatnosť. Keď sa to vezme, ako sa upla na deti a muža, ok, no potom už nič iné okrem koní nemala, bola osamelá takže keď pominula aj táto aktívna fáza, už v podstate nič okrem seba neriešila. Áno, je to smutné. Jediná kamoška bola z podobného cesta, tiež si prešla hroznou stratou, no vídali sa príliš málo. Z prečítaného si odnášam momentálne pomerne silnú antipatiu k Sisi, k jej vlasom a tak trochu aj k fúzom (nie, tie neboli jej). No čo, nemôže sa mi všetko páčiť

O Sisi sa zaujímam vyše 25 rokov a za ten čas som o nej a o ďalších členoch habsburského dvora 19.storočia stihla prečítať veľa biografii a faktografických publikácii. Prečítala som aj zopár románov na túto tému, hoci sa priznám, že mám vždy trochu obavy. Málo ktorý román, ktorý sa zaoberá životom tejto cisárovnej presiahne hranice už zaužívaného klišé. Posledné románové pokusy, ktoré som zaznamenala (ale nemala odvahu čítať) boli písané na základe serialov veľmi pochybnej kvality. Hlavne ten z produkcie RTL+ bol katastrofálny a z realitou mal spoločné asi len mená hlavných postáv. Preto som sa potešila, že vychádza román z pera slovenskej spisovateľky pani Hajdukovej. Podľa ukážok a prvých recenzií som verila a dúfala, že tento raz by som si mohla prísť na svoje. A ako sa mi páčil samotný román? Nie je to životopisný román v pravom zmysle slova. Prepája tri ženy z rôznych časových období. Podľa nich je aj kniha rozdelená na tri časti. Prvá časť sa venuje Amálii - mladej introvertnej prekladateľke zo súčasného Berlína, ktorá sa zaujíma o ezoteriku a výklady snov. Druhá časť rozpráva životné osudy Romy Schneider - herečke, ktorá stvárnila cisárovnú Alžbetu v slávnej trilógii z 50 - rokov Sissi. Posledná a najdlhšia časť knihy je venovaná samotnej cisárovnej. Tieto tri ženy aj keď každá z nich žila v inom časovom období spájajú mnohé spoločné vlastnosti a aj jeden kus starožitného nábytku, o ktorom však už nebudem viac prezrádzať. Pokiaľ ide o prvé dve časti nemám k ním žiadne výhrady. Naopak veľmi ma zaujala myšlienka prepojenia súčasnosti a minulosti. Dobre sa čítal príbeh Amálie a zároveň som sa veľa dozvedela o Romy, o ktorú som sa nikdy bližšie nezaujímala. Napokon sa dostávame k poslednej a najdlhšej časti - Sisi. Aj táto časť sa veľmi dobre číta a je zaujímavá. Žiaľ však ani tento román sa úplne nevyhol určitým stereotypom a málo kritickému pohľadu na túto síce zaujímavú, ale veľmi komplikovanú ženu. Je to zrejme aj tým, že rozprávačkou a sprievodkyňou osudmi svojho života je tu prevažne samotná Sisi. Inak musím povedať, že väčšina príbehu sa drží historických faktov. Veľmi verne je tu až na pár fabulácii vykresnené zoznámenie Alžbety s mladým Františkom Jozefom, začiatky ich manželstva, smrť ich malej dcérky Žofie, uhorská korunovácia, ako aj jej priateľstvo s rumunskou kráľovnou Alžbetou (známejšou pod menom Carmen Sylva). Samozrejme nie zo všetkým som sa v románe stotožnila ako som už písala vyššie. Vadilo mi napr. dosť negatívne vykreslenie jej svokry arcivojvodkyne Žofie - čo tiež žiaľ patrí k tradovaným klišé hlavne prostredníctvom filmovej trilógie. Dnes ho však mnohí historici na základe jej korešpondencie a iných dôkazov spochybňujú. To však nič nemení na fakte, že román sa veľmi dobre číta a do veľkej miery sa pridŕža skutočnosti. Rozhodne patrí k tým lepším a realistickejším románom o Sisi, takže ho môžem odporučiť aj tým, ktorí sa tak isto ako ja o jej osobnosť zaujímajú už dlhší čas. Samozrejme odporúčam aj tým, ktorí o nej toho veľa nevedia. Ak sa však chcú dozvedieť skutočne objektývne fakty o tejto osobnosti a o ďalších ľuďoch z jej najbližšieho okolia ako napr. o cisárovi Františkovi Jozefovi I. a arcivojvodkyni Žofií odporúčam ako prvé siahnuť po niektorej z historických biografii, ktorých sa ponúka na knižnom trhu a v knižniciach veľa.