Slepý vrah

Slepého vraha som si dala hneď bezprostredne po Pani veštbe a ej, trošku sa mi to prelieva/lo. Oba príbehy sú rozprávané retrospektívne. V Slepom vrahovi je príbeh rozprávaný staršou Iris, ktorá nám postupne prezrádza svoj príbeh. Detstvo, výchovu, ľudí, ktorí ju ovplyvnili, a hlavne, čo sa stalo potom. Ale nebola by to Atwoood, ak by tam opäť nevložila niečo svoje, a podobne ako v Pani veštbe, je tam vložený ďalší príbeh. Kniha v knihe. Takisto hlavná postava je v skutočnosti pred každým iná, a hraje hru na dvojaký život. Navonok pôsobí ako mierumilovná starenka, ale vo vnútri dokáže byť ostrá a kritická. Akože po celý čas viete, že ide o fiktívny príbeh, ale číta sa to dobre. Celý príbeh je ako víno, ktoré na prvý omak chutí mdlo, ale po prehltnutí sa vône a nuansy postupne odhalia, a prídete na to, že si autorkin bohatý príbeh pamätáte do detailov... Ani jednou z kníh, či Pani veštba alebo Slepý vrah, nesiahnete vedľa!