Severoamerické jezerní příšery

Hodně zvláštní povídky. Krátké výseky z většinou nepovedených nebo vyhrocených vztahů, morbidních nedokončných příběhů, drásajících situací. A někde uprostřed, jakoby mimochodem, ještě malinký kousek něčeho nadpřirozeného nebo nepochopitelného nebo neuvěřitelného… Zvláštně třaskavá směs, ze které jsem pociťovala spíše negativní emoce – odpor, nechuť, nesouhlas, úzkost, smutek. Autor čtenáře nešetří, a způsob, kterým píše, je opravdu obdivuhodný. Takže čtení je to na každý pád hodně působivé, ať už se vám ve výsledku líbí, nebo ne. Nečtěte, když je vám ouvej, tohle není oddychová četba ani nic, co vás pozitivně naladí. Aspoň mě ne. Subjektivně dneska jen za tři, i když cítím, že v jiném svém období bych klidně dala za čtyři… Pro mě nejlepší povídka Puklina.

Bude pár odhalených výrazných detailov z poviedok. Spoiler alert. Zvláštny čitateľský zážitok. V piatok som rozčítal, prvé tri poviedky, a šúpal jednu až dve hviezdy max. Reku, to je dosť bieda, ale zajtra dám tých zvyšných šesť, 140 strán nie je veľa a dovidenia. A potom som nad tým začal rozmýšľať. Viete, keď aj máte pocit že knihe krivdíte, je noc, nemôžete ešte zabrať, premietate... Vravím si, počkaj, veď to ale vôbec nie je zle napísané. Len si čakal horory. A toto horory nie sú. Povedzme že weird stories. Ale fakt dobre napísané. V sobotu som zhltol zvyšok a konštatujem, že to ale vôbec nie je zlé, dokonca som sa vrátil k tým prvým trom poviedkam, že čo mi tam akože vadilo. Prišiel som na toto, Nathan Ballingrud sa nevenuje stavbe a budovaniu atmosféry, na tom je často horor postavený. Nemáva ani úderné pointy. Dokonca aj nadprirodzeno a povedzme monštrá, sú tu len akoby okrajová záležitosť. Ako keď sleduješ traumu a utrpenie otca čo prišiel nepozornosťou o dieťa, a na stole ležia noviny s titulkou o zjavení sa mimozemšťanov-anjelov. Nič viac. Spočiatku. Ťažisko príbehov leží v obyčajných ľuďoch s traumami, starosťami, problémami, obavami, zlyhanie tu rezonuje na každej strane. O to podivnejšie potom pôsobia upíri, vlkodlak, anjeli s megapyjmi, jazerná príšera... titulná poviedka... tá v poviedke hrá naozaj divnú rolu a takmer sa nad ňou nik spočiatku zvlášť nediví, otec navrátivší sa z väzenia a jeho pošramotený vzťah s dcérou a manželkou je dôležitejší. Až k priam jemne psychedelickému body-dekonštruktivistickému záveru. Normálne mám pocit a napíšem to, toto je literatúra akoby viac určená pre ženské čitateľky hororov. Nie že by som ich podceňoval, že tu nie je brutalita... je. nechutných scén je tu tiež požehnane a vedia sa zavŕtať do vašej predstavivosti, ale.. ale tie emócie, vášne, nešťastia, zlyhania, dokážu lepšie vnímať ako chlapi hororisti. A Ballingrud vie skvele na miniploche vykresliť postavy a charaktery. Zlé a nepríjemné momenty a skutočnosti sa udejú a naznačia často len v jednej vete. (matka jedného z protagonistov živiaca sa už výlučne vlastným mäsom z nohy). A ani to zase nie je ten hlavný motív hrôzy či zhnusenia. Je to vlastne príbeh milujúceho starostlivého syna, rozpolteného, hľadajúceho uznanie v gangu neonacistov. V prvej poviedke mladá žena stretne chlapíka, zaujme ju, slovo dá slovo, pozve si ho domov, vyspí sa s ním, následne vysvitne že chlapík má plné auto ľudských koží ktoré si navlieka aby bol niekým iným. A aj tak pôsobí nakoniec sympaticky, a hrôzu vyvolá ona žena ako matka maličkého dievčatka, ktoré v poslednom odstavci zanechá svojmu osudu na opustenom odpočívadle pri ceste. Skvelá je aj poviedka Puklina. Arktické drama, na malom priestore, a zase, nadprirozdené tajomstvo je prítomné v pozadí, a väčšie zhnusenie vyvolávajú vzťahy protagonistov a zabitie psíka aby sa netrápil. Každá poviedka je výrazná. Poznáte tie zbierky, kedy už keď knihu hodnotíte po dočítaní, pár hodín, neviete podľa názvu o čom ktorá bola. Toto nie je ten prípad. Veľmi som túto zbierku podcenil. Má svoj jasný koncept, hoci sú to poviedky ktoré autor uverejňoval niekoľko rokov časopisecky pred vydaním ako zbierky, držia akúsi spoločnú myšlienku, model, mechaniku, postupy, jedinečný rukopis. Prvý deň som si vravel... a toto dostalo ceny a nominácie? To už je tá americká hororová scéna na tom dosť biedne. A potom som tomu dal šancu. Len... treba nenastavovať si očakávania ako pri iných hororových antológiách či autoroch. Nie je to na plný počet, ale je to pomerne výnimočné dielko.