Moje druhé stretnutie s Artom dopadlo o trošku lepšie, ako v prípade knihy "Autobus samovrahov". Ono všetky Artove knihy budú asi na jedno kopyto a humor v nich je pomerne slaboduchý, tzn. kniha viac poteší čitateľov, ktorí si chcú oddýchnuť po náročnom dni, ako aj tých, ktorí sa nachádzajú na ľavej strane inteligenčnej krivky. Príbeh o vdove Ravaskovej je oddychovým čítaním, ktoré je síce strelené, ale nie zas príliš. Niektorí čitatelia sa sťažujú, že je to slabý odvar "Storočného starčeka, ktorý ...", ale to nie je pravda. Vdova Ravasková tu bola skôr a "Storočný starček" je vlastne bujón - čiže vývar bez vody. No a to, že v tejto útlej knižočke opäť príde nejaké zviera o život (vlastne je ich viac), tak to je už takým fínskym literárnym poznávacím znakom.

Máte radi vraždy? Nechce sa vám rozmýšľať, kto by mohol byť vrah? Nechce sa vám rozmýšľať nad knihou všeobecne? Tak potom smelo do toho! Pani plukovníková bola roztomilá, synovec s kumpánmi neznesiteľní a jed vskutku účinný. Čo viac si priať?