Pravé lásky

Predstavte si, že máte na výber – medzi tým, kým ste kedysi boli, a tým, kým ste dnes. Čo by ste si vybrali? Emma sedí na večeri s rodičmi, keď jej zazvoní telefón. Volá jej manžel. Nič zvláštne, pokiaľ by vedľa nej práve nesedel jej snúbenec. Kniha začína priamo a nekompromisne vás vtiahne do deja. Prvá časť odhaľuje, ako sa Emma zoznámila s oboma mužmi a ako sa medzi nimi postupne zrodila láska. Zápletka môže pripomínať klasický romantický príbeh – manžel, ktorý sa po rokoch vracia, a snúbenec, ktorý trpezlivo čaká na svoju šancu. No v jadre príbehu je niečo hlbšie: Emmina cesta k sebapoznaniu a hľadanie odpovede na to, kým sa postupne stala. Jessov návrat jej otvára cestu do vlastnej minulosti, konfrontuje ju s tým, kým bola, a núti ju zamyslieť sa, kým vlastne je dnes. Príbeh je popretkávaný nádhernými myšlienkami o živote a o tom, ako nás čas a skúsenosti premieňajú. Bohužiaľ, spôsob, akým autorka vykresľuje Emminu cestu sebapoznania, mne nesadol. Ocenila by som hlbší psychologický pohľad a vnútorné monológy, ktoré by lepšie vystihli Emminu neistotu, pochybnosti a jej vnútorný boj. Osobne by som jej dala viac priestoru na samostatné zamyslenie. Rozhodnutie tak dôležité, ako to, ktoré rieši, by si zaslúžilo viac ako len pár dní v deji. A to neustále preskakovanie medzi dvoma mužmi pôsobilo na mňa detinsky a sebecky. Mala som pocit, že vždy, keď sa rozpráva s jedným z nich, stáva sa práve on jej „pravou láskou“. A keďže tých rozhovorov je viacero, prakticky na každej desiatej strane miluje niekoho iného. Táto neustála zmena z nej pochopiteľne robí rozpoltenú postavu. Autorka to ale spracovala takým spôsobom, že to v mojich očiach z Emmy robí... no, jednoducho kravu. Moja frustrácia z Emmy miestami zastrela aj krásu, inak silných myšlienok príbehu. Emmina rodina je úžasná a krásne dopĺňa dej tam, kde je to potrebné. Celkovo sa kniha ľahko a rýchlo číta, aj keď som sa pri Emminom správaní musela občas premáhať a často prevracať očami. Je mi ľúto, že mi nesadol spôsob, akým Emma našla samú seba, ale príbeh má rozhodne potenciál osloviť mnohých čitateľov a aj ja som si tam našla pasáže, ktoré odrážali aj môj vlastný život.

Prepáčte všetci, ktorí ste dali 5 hviezdičiek a filozofovanie nad pravosťou lásky a jej možnou opakovateľnosťou a rovinami vás vzalo za srdiečko, vlastne vám to všetkým prajem, že ste si čítanie užili, poplakali si a držali palce a všetko... lebo tak to malo byť, preto to vzniklo, ale... panebože, zachráňte ma!!! Ja som sa skrátka nemohla (podobne ako ďalšie menšinové recenzentky) preniesť cez hlavnú hrdinku a rozprávačku, ktorá svojou absolútnou sebeckosťou zabila príbeh i roviny lásky v ňom. Celú dobu som si kládla otázku, prečo všetci milujú a obskakujú osobu, ktorá neznášala svoju sestru (ale keď mala svetabolesť a achjaj, dilemu, koho milovať viacej, utekala k nej o šiestej ráno, namiesto toho, aby jej čo len raz za tie roky sebaľútosti postrážila sluchovo postihnuté dvojčatá, či sa - na rozdiel od zbytku rodiny - obťažovala učiť znakovú reč a trochu vypomohla vyčerpanej sestre, keď sa už nudila tak, že sa začala učiť na klavír... mám bratranca s kochleárnym implantátom, takže veľmi dobre od narodenia viem, aká je fuška naučiť také dieťa komunikovať, fungovať vo svete a zniesť plač vo výške ultrazvuku, pretože sa nepočuje a ani nekontroluje), veľkopansky trpela existenciu rodičov (ale presťahovanie k nim s otvorenou náručou a full servisom očakávala okamžite a kedykoľvek a oni sa jej ešte dovoľovali na konci, či zamestnať jej sestru, ktorá si na rozdiel od Emmy vybudovala svoj život sama? tak to bolo fakt zu viel trochu) a svokrovcov (keď tak strašne roky milovala Jesseho, jak to, že nevyvinula ani minimum snahy, aby mala bližšie k jeho rodičom?), od kamarátky Olive čakala, že dobehne a bude u nej spať na zemi, keď treba, ale keď sa jej už chcelo ukončiť telefonický hovor, mala proste Olive smolíka, ani vetu nedopovedala... A takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej k nijakému citu voči zamestnancom a očakávania lojality, ohrievaniu vody na čaj v mikrovlnke (to fakt Američania robia??) a budovania astronomického nepochopenia hĺbok jej novej existencie v drobnom fakte, že má naraz intoleranciu na laktózu (veď to stačilo oznámiť jednoduchou vetou, keď šiel manžel na nákup, má azda kryštálovú guľu?) alebo nemožnosti zmeniť účes (to sú vlasy súčasť osobnosti? odkedy? furt som riešila, čo mám v hlave a nie na nej... ale to asi bola tá chyba, ktorá odradzovala zástupy milencov :D). Ufff, a pritom celý príbeh bol o voľbe medzi Samom a Jessem... aby som úplne neodradila čitateľa tohto mierne rozčúleného príspevku, položím len jednu otázku k zamysleniu, lebo som tu v reakciách o tom zmienku nenašla... Príde teda len mne úplne nenormálne skákať v priebehu cca 3-4 dní z postele do postele (resp. aby sme boli presní, z podlahy na podlahu a z kuchynskej linky na iný pultík či sprchu) medzi dvoma mužmi a rozplývať sa vášňou, s akou sa s nimi miluje? Toto mi prišlo (prepitujem za výraz) choré až zvrátené, veď akoby si vyberala auto a skúšala dojazd a zrýchlenie z nuly na sto... odchádza zo spoločného bytu so Samom, rozdá si to s ním (to sa inak nazvať nedá) a s Jessem sa dohodnú na rozchode, ale pre istotu ho ešte "vojede" na rozlúčku. A tejto pani mám veriť jej úvahy o pravej láske?