Poslední kontinent

"Dôležité bolo sa rozhodnúť, zachovať kľud a možno myslieť na pekné veci ako modré nebo a mačiatka. A najlepšie na tie, ktoré sa nebudú musieť utopiť." Znovu sa vraciame k Mrakoplašovi a jeho truhlici s obrovským množstvom nôh. Mrakoplaš sa snaží celý čas vyhýbať smrti a problémom, čo ho núti navštíviť každý kút Zeměplochy, aj taký, ktorý bohovia ešte celkom nestvorili, alebo svety ktoré sa nachádzajú v iných dimenziach. Tento krát sa nachádzame vo svete, ktorý je podobný Austrálii, no nie je to Austrália, ako podotýka autor na začiatku. Stretávame sa tu z bohom, ktorý tvorí svety a nosí celý vesmír vo vreci. Dozvedáme sa ako vznikol vtakopysk, čo majú na svedomí mágovia univerzity. Príbeh je dobrý, no úseky z mágmi univerzity trošku nudili. Bolo tam kopu humoru, no kniha nemala nejaký vyšší zmysel. U Pratchettových knihách je človek zvyknutý na hlbokú myšlienku, ktorá sa schováva za kopou humoru, no tu som ju nenašiel, preto bolo ťažké knihu čítať v kuse a často som ju odkladal. U Pratchetta sa mi to stáva zriedkavo. Pre mňa bola táto kniha povinnosť, keďže som fanúšikom Terryho, ale určite neodporúčam ako začiatok pre nováčikov. Ak by som mohol niečo odporúčiť pre tých čo sa len chystajú vstúpiť do sveta Zeměplochy, tak pre dievčatá sú to určite príbehy čarodejok ako Bábi Zápotočná a pre chlapcov by som určite odporúčal kapitána Elánia a jeho hliadku.

Iksiksiks hm zvláštní to země, nápadně podobná naší Austrálii. Lidi jsou tam svéráz sám, ale v naprostém klidu a pohodě. Jejich "klídek kámo" mi vyloženě přirostlo k srdci. Druhá časová linka s mágy, mno, ano pravda, nechápu pořádně tyhle časo-prostorové kontinua ani u nás v reálu, takže na plackozemi s tím mám stejný ne-li větší problém...setkání s bohy stvořiteli bylo fajn a zábavné. Už vím jak vznikl ptakopysk a pro začátek mi to asi stačí. U mágů se mi líbí i generační střet, mladého aktivního se starým vyklidněným a rozumným, který ví o čem to všechno je... Co dodat, pomalu se mrknu po dalším dílu.