Paradox

Slovenský spisovateľ Mark Lipsky berie čitateľa na strhujúce vesmírne dobrodružstvo. Od prvej strany je pritom jasné, že ide o výtvor niekoho skúsenejšieho. Zaujme totiž nielen uhladeným štýlom, ale aj výraznou hrou s jazykom. Tieto prednosti autor naplno využíva na polapenie čitateľovej pozornosti a tiež predstavenie hlavného hrdinu. Autorov menovec je zároveň jediným rozprávačom. Náhodne vybraným na vyriešenie podivuhodnej úlohy. Na neistotu pritom reaguje nie vždy úplne vhodným humorom. Prinajmenšom niektoré pasáže sú vďaka tomuto jeho zlozvyku minimálne úsmevné. Nedá sa však hovoriť, že by kvôli tomu kniha získala parodické prvky. Skôr ide o niečo medzi šibeničným humorom a situačnou komikou. Začiatok je napriek tomu zdĺhavejší. To môže mnohých odradiť, keďže rozsahovo sa v tomto prípade dá hovoriť maximálne o novele (vzhľadom na zápletku možno až o poviedke). Čitateľovou prvotnou skúsenosťou s príbehom bude skôr nechápavosť. Tento pocit čiastočne zrkadlí rozpoloženie protagonistu. Náhle prebudený, sám, uprostred vesmíru – to všetko môžeme prežiť spolu s ním. Hneď na to sa dostavia aj iné otázky. Jednou z nich je to, akým jazykom vlastne postavy medzi sebou hovoria. Mark je Nemec, no komunikuje nielen s vedením vesmírnej agentúry, ale aj s pilotom inej lode. Buď teda všetci hovoria rovnakým jazykom, alebo si rozumejú vďaka nejakému jazykovému softvéru. Ak je to tak, prečo ten istý softvér nepreložil aj prepisy zo zariadenia kapsle? Technické údaje, štatistiky, ale aj menu s možnosťami sú uvádzané výhradne v angličtine. Bez pridaného prekladu a väčšinou bez vysvetlenia, čo jednotlivé „položky“ znamenajú. Je jasné, že protagonista tomu rozumie. Nie každý čitateľ však angličtinu ovláda. Ak je hneď na začiatku knihy konfrontovaný s veľkou časťou textu, ktorej nemá šancu rozumieť, je možné, že to s čítaním skrátka vzdá. Nehovoriac o tom, že tieto cudzojazyčné vsuvky nie sú súčasťou rozprávania. Mark ich nerozoberá v mysli a málokedy ich akokoľvek komentuje. Občas to pôsobí dojmom, že ide o niečo, čo má ozvláštniť text, no zároveň stojí skôr samostatne. Toto sú zásadné problémy, ktorým čitateľ čelí na začiatku čítania. Všetky navyše do veľkej miery spomaľujú tempo. To sa, našťastie, neskôr predsa len rozbehne. Scény sa striedajú svižnejšie. Tiež tu pribúdajú postavy, s ktorými Mark môže komunikovať. Až v tejto časti niektoré prvky zapadnú na svoje miesto. Napríklad aj humor postavený na tom, že jeden zo zúčastnených nerozumie určitej poznámke. Nemenej zaujímavé je sledovať spoluprácu umelej inteligencie a človeka. Jedna strana má všetky informácie, ale bez kontextu tej druhej nevie, čo s nimi má robiť. K tomu sa pridruží aj hromadenie problémov. Tie sú opisované pomerne odborne a nie vždy ostane dostatok priestoru na vysvetlenie. V tomto bode ale nejde o výrazný nedostatok. Čitateľ nemusí porozumieť podstate krízy. Stačí, ak si uvedomí, že nastala. Teda sa môže sústrediť na otáčanie strán, aby sa dozvedel, či to Mark vyrieši. Napätie je totiž tiež dobre vygradované a záver veľkolepý. Hoc pre niekoho bude možno trochu otvorený. Sci-fi triler Paradox láka čitateľa na divoké vesmírne dobrodružstvo. Hlavný hrdina Mark Lipsky musí vyriešiť jeden nástojčivý problém. Takpovediac sa z neho má stať hrdina. Lenže problémov pribúda a riešenia neprichádzajú. Vo výsledku ide o pomerne svižné oddychovejšie čítanie. Výraznejšie ho kazí pomalší úvod a hojné využitie anglického jazyka.

Slovenský Andy Weir? Začnem tým, že knihy v prvej osobe až tak neobľubujem, ale raz za čas to zvládam a príbeh s vesmírnym mechanikom, ktorý musí zistiť, čo sa to dopekla deje, si to tak trochu pýtal. Úvod počas ktorého sa hlavný hrdina dynamicky preberá a snaží sa dostať z komory umelého spánku ma dosť potrápil. Hlavne preto, že z anotácie vieme, že to dokáže a bude riešiť úplne iné veci, takže 30 strán o hľadaní spôsobu ako zo seba dostať kanylu, alebo očami dokončiť proces preberania, bolo až príliš roztiahnutých. Do polovice knihy sa zoznamujeme s hlavným hrdinom, AI, ktorá je mu nápomocná a blízkou budúcnosťou do ktorej je dej posadený. A tiež, čo sa vlastne stalo, čo sa po ňom chce, no a začne sa to komplikovať. Následky dilatácie času, komplikácie na Zemi, nečakaný objav tajomnej žiarivej gule, loď uväznená v priestore, čínska sonda, ktorej plán navštíviť vzdialenú galaxiu buď nevyšiel, alebo vyšiel až príliš dobre? A do toho asteroid, ktorý má síce bezpečne minúť Zem, ale… Od strán 100 až 200 je to totálny pageturner. Letel som po stranách a chcel vedieť čo, ako, prečo a keď dôjde k rozhodnutiu ako to vyriešiť, začne zbesilá jazda, pri ktorej netušíte, či to bude stačiť, prežije Mark? Ľudstvo? Všetci, alebo nikto? Pecka! Bez toho, aby som nejako spoiloval mimo oficiálnej anotácie, tak záver ma trochu sklamal. Autor nám totiž dal na poslednej strane výber z niekoľkých možností, čo sa vlastne stalo. Pritom ak by si aspoň jednu zvolil a rozvinul nejakú dejovú linku napr. prečo z celej posádky zobudili práve jeho, mohol prísť zaujímavý plot twist ako vo filme Pandorum. Ak by sa zameral na čínsku sondu, mohlo tam byť pozadie v štýle Horizont udalostí, alebo Problém troch telies. Alebo Crichtonova Guľa. Proste niečo. Takto sme dostali útlu, 220 stranovú knižku s parádnym stredom knihy (a aby sme nekrivdili, anotácia hovorí, že je to survival sci-fi a toho survivalu sa dočkáme v dostatočnej miere :) Ak by si autor vybral jedno s predostretých možností rozuzlenia a venoval mu viac priestoru, možno by to prirovnanie k Andy Weirovi, nebolo až tak prestrelené. *3,5-4/5