Paradox

Toto mi sadlo, ako povestná prdel na šerbeľ. Od začiatku do konca krátkeho príbehu (ktorý mohol byť kľudne dlhší) som sa parádne bavil a tešil sa na každú novú stránku, čo sa mi stáva naozaj málokedy. Lipsky to napísal s priamym ťahom na bránku a ja, čoby čitateľ, som sa nechal unášať až do brány, len som nemohol zakričať gól. Aj to len preto, pretože som "uhádol", či vlastne vydedukoval, čo je autorovým zámerom. Keďže som sa nezmýlil, je to pre mňa remíza, ale to nič nemení na tom, že sa ku knižke niekedy v budúcnosti vrátim a viem, že ma čítanie bude baviť. Takže Lipskému ďakujem a niekedy dočítania.

Slovenský spisovateľ Mark Lipsky berie čitateľa na strhujúce vesmírne dobrodružstvo. Od prvej strany je pritom jasné, že ide o výtvor niekoho skúsenejšieho. Zaujme totiž nielen uhladeným štýlom, ale aj výraznou hrou s jazykom. Tieto prednosti autor naplno využíva na polapenie čitateľovej pozornosti a tiež predstavenie hlavného hrdinu. Autorov menovec je zároveň jediným rozprávačom. Náhodne vybraným na vyriešenie podivuhodnej úlohy. Na neistotu pritom reaguje nie vždy úplne vhodným humorom. Prinajmenšom niektoré pasáže sú vďaka tomuto jeho zlozvyku minimálne úsmevné. Nedá sa však hovoriť, že by kvôli tomu kniha získala parodické prvky. Skôr ide o niečo medzi šibeničným humorom a situačnou komikou. Začiatok je napriek tomu zdĺhavejší. To môže mnohých odradiť, keďže rozsahovo sa v tomto prípade dá hovoriť maximálne o novele (vzhľadom na zápletku možno až o poviedke). Čitateľovou prvotnou skúsenosťou s príbehom bude skôr nechápavosť. Tento pocit čiastočne zrkadlí rozpoloženie protagonistu. Náhle prebudený, sám, uprostred vesmíru – to všetko môžeme prežiť spolu s ním. Hneď na to sa dostavia aj iné otázky. Jednou z nich je to, akým jazykom vlastne postavy medzi sebou hovoria. Mark je Nemec, no komunikuje nielen s vedením vesmírnej agentúry, ale aj s pilotom inej lode. Buď teda všetci hovoria rovnakým jazykom, alebo si rozumejú vďaka nejakému jazykovému softvéru. Ak je to tak, prečo ten istý softvér nepreložil aj prepisy zo zariadenia kapsle? Technické údaje, štatistiky, ale aj menu s možnosťami sú uvádzané výhradne v angličtine. Bez pridaného prekladu a väčšinou bez vysvetlenia, čo jednotlivé „položky“ znamenajú. Je jasné, že protagonista tomu rozumie. Nie každý čitateľ však angličtinu ovláda. Ak je hneď na začiatku knihy konfrontovaný s veľkou časťou textu, ktorej nemá šancu rozumieť, je možné, že to s čítaním skrátka vzdá. Nehovoriac o tom, že tieto cudzojazyčné vsuvky nie sú súčasťou rozprávania. Mark ich nerozoberá v mysli a málokedy ich akokoľvek komentuje. Občas to pôsobí dojmom, že ide o niečo, čo má ozvláštniť text, no zároveň stojí skôr samostatne. Toto sú zásadné problémy, ktorým čitateľ čelí na začiatku čítania. Všetky navyše do veľkej miery spomaľujú tempo. To sa, našťastie, neskôr predsa len rozbehne. Scény sa striedajú svižnejšie. Tiež tu pribúdajú postavy, s ktorými Mark môže komunikovať. Až v tejto časti niektoré prvky zapadnú na svoje miesto. Napríklad aj humor postavený na tom, že jeden zo zúčastnených nerozumie určitej poznámke. Nemenej zaujímavé je sledovať spoluprácu umelej inteligencie a človeka. Jedna strana má všetky informácie, ale bez kontextu tej druhej nevie, čo s nimi má robiť. K tomu sa pridruží aj hromadenie problémov. Tie sú opisované pomerne odborne a nie vždy ostane dostatok priestoru na vysvetlenie. V tomto bode ale nejde o výrazný nedostatok. Čitateľ nemusí porozumieť podstate krízy. Stačí, ak si uvedomí, že nastala. Teda sa môže sústrediť na otáčanie strán, aby sa dozvedel, či to Mark vyrieši. Napätie je totiž tiež dobre vygradované a záver veľkolepý. Hoc pre niekoho bude možno trochu otvorený. Sci-fi triler Paradox láka čitateľa na divoké vesmírne dobrodružstvo. Hlavný hrdina Mark Lipsky musí vyriešiť jeden nástojčivý problém. Takpovediac sa z neho má stať hrdina. Lenže problémov pribúda a riešenia neprichádzajú. Vo výsledku ide o pomerne svižné oddychovejšie čítanie. Výraznejšie ho kazí pomalší úvod a hojné využitie anglického jazyka.