Paradox

Lipsky sa číta hladko a príjemne, nie je žiadny začiatočník, má pre písanie zmysel a cit. Jeho humor je jemný, adekvátny situácii a primeraný. Hlavná postava zo seba nerobí zámerne debila – to je pre mňa jedna z vecí, vďaka ktorej mi je rozprávač sympatickejší než postavy Andyho Weira. Druhá vec, ktorá mi je sympatická, je, že si autor neodhryzol priveľké sústo a nevrhá sa do takej častej megalománie. S jeho hlavným hrdinom sa dá dobre stotožniť. Aj vedecko-technická uveriteľnosť je na dobrej úrovni. Sem-tam sa síce nájde slovíčko, ktoré by sa dalo opraviť, a dosť na vyhodilo zo stoličky, keď som si prečítala, že niečo vo vesmíre stojí. A voči čomu, preboha, to stojí?! Našťastie sa to neskôr dozvedáme, ale zišlo by sa to vysvetlenie preložiť už na prvý výskyt tejto informácie, ktorá na prvý pohľad v inak rozumnom uvažovaní autora pôsobí ako vsuvka od amatéra. Len záver, žiaľ, sklamal. Síce nám ukázal, prečo sa príbeh takto volá – vznikne v ňom paradox s cestovaním v čase – ale ten paradox sa už ďalej vôbec nerieši! Veľmi by sa zišlo, aby príbeh pokračoval.