Paradox

Toto mi sadlo, ako povestná prdel na šerbeľ. Od začiatku do konca krátkeho príbehu (ktorý mohol byť kľudne dlhší) som sa parádne bavil a tešil sa na každú novú stránku, čo sa mi stáva naozaj málokedy. Lipsky to napísal s priamym ťahom na bránku a ja, čoby čitateľ, som sa nechal unášať až do brány, len som nemohol zakričať gól. Aj to len preto, pretože som "uhádol", či vlastne vydedukoval, čo je autorovým zámerom. Keďže som sa nezmýlil, je to pre mňa remíza, ale to nič nemení na tom, že sa ku knižke niekedy v budúcnosti vrátim a viem, že ma čítanie bude baviť. Takže Lipskému ďakujem a niekedy dočítania.

Lipsky sa číta hladko a príjemne, nie je žiadny začiatočník, má pre písanie zmysel a cit. Jeho humor je jemný, adekvátny situácii a primeraný. Hlavná postava zo seba nerobí zámerne debila – to je pre mňa jedna z vecí, vďaka ktorej mi je rozprávač sympatickejší než postavy Andyho Weira. Druhá vec, ktorá mi je sympatická, je, že si autor neodhryzol priveľké sústo a nevrhá sa do takej častej megalománie. S jeho hlavným hrdinom sa dá dobre stotožniť. Aj vedecko-technická uveriteľnosť je na dobrej úrovni. Sem-tam sa síce nájde slovíčko, ktoré by sa dalo opraviť, a dosť na vyhodilo zo stoličky, keď som si prečítala, že niečo vo vesmíre stojí. A voči čomu, preboha, to stojí?! Našťastie sa to neskôr dozvedáme, ale zišlo by sa to vysvetlenie preložiť už na prvý výskyt tejto informácie, ktorá na prvý pohľad v inak rozumnom uvažovaní autora pôsobí ako vsuvka od amatéra. Len záver, žiaľ, sklamal. Síce nám ukázal, prečo sa príbeh takto volá – vznikne v ňom paradox s cestovaním v čase – ale ten paradox sa už ďalej vôbec nerieši! Veľmi by sa zišlo, aby príbeh pokračoval.