Hoci vo všeobecnosti je román chápaný ako apel na ľudstvo, vo mne zanechal opačný dojem – beznádej, že všetko speje k nevyhnutnému zániku a nie je v povahe a moci ľudí zmeniť to (existencia vopred určeného, nezmeniteľného Božieho plánu, predstava ľudí ako bezmocných bábik v rukách Boha poťahujúceho nitkami osudu, Božia krutosť, cynizmus, neústupčivosť, neschopnosť odpúšťať). Vyslovene som ho vnímala ako sugestívne podsúvanie tejto myšlienky, a to nemám rada. Väčšinou sa stretávam s názormi, že Objavenie neba je náročné čítanie. Pre mňa bolo tiež náročné, nie však v zmysle náročnosti myšlienkovej roviny, či autorom zvolenej štylistiky, ale skôr náročné (v 3/3 knihy) na obrazy, predstavovanie opisovaného. Nie vždy sa mi to darilo a chvíľami som mala dojem, že som sa náhle ocitla v niektorom z navlas rovnakých románov Dana Browna. Mám blízko k magickému realizmu a všetkému, čo sa mu aspoň trochu, hoci aj veľmi vzdialene podobá, pri takých príbehoch som ochotná potlačiť rozumové vnímanie a upriamiť sa práve na to iracionálne, nadzmyslové, tu som to však nedokázala uplatniť, príbehová rovina ma nepohltila naplno.

Výborná kniha,najradšej by som bol,keby som ju len teraz začínal čítať.Všetko prežiť ešte raz.