Nový život

Prečítala som si Moje meno je Červená a bola som nadšená. Nasledovalo Múzeum nevinnosti a vytrženie mierne pohaslo, aj keď o sklamaní rozhodne nemohla byť reč. Istú dobu som si myslela, že latku, ktorú Pamuk nastavil prvým menovaným románom, už len tak ľahko nepreskočí. Opak je pravdou, Nový život je mojím novým osobným favoritom Pamukovej tvorby. Hoci nosnou myšlienkou Nového života je, presne ako naznačuje už samotný názov románu, hľadanie nového života, alebo ak chcete hľadanie zmyslu života, podstaty existencie, miesta vo svete, nebol by to Pamuk, keby súčasne nerozvinul alebo aspoň nenačrtol množstvo ďalších myšlienok. Samozrejme, tak ako je Pamukovým zvykom, ani v tomto diele sa nevyhýba téme, ktorá dominuje celej jeho tvorbe - rozporu medzi tradičným tureckým a moderným západným. Nový život je doslova „všehochuť“ všetkého možného - je to detektívka, romanca, filozofický román a aby toho nebolo málo, tomu všetkému dodáva neodolateľnú melancholickú, nostalgickú a niekedy až absurdnú príchuť - magický realizmus. Mne osobne sa najviac páčila práve atmosféra prvej tretiny knihy, kde je vplyv magického realizmu najbadateľnejší - všetko to tajomno, príjemný chaos, kedy do seba nič nezapadá a všetko je ponechané len na fantáziu čitateľa. A pritom všetko so všetkým súvisí, každé slovo má svoj význam až žasnete nad rafinovanosťou, s akou je dielo napísané. Ten kto má rád prvky magického realizmu, nepotrebuje mať vo všetkom jasno ani po dočítaní knihy, má rád myšlienky, ktoré sa dajú interpretovať nespočetným množstvom spôsobov a nad ktorými sa dá rozmýšľať ešte niekoľko týždňov, bude určite rovnako nadšený ako ja. Nový život je jednou z tých kníh, ktoré vyžadujú pri čítaní zvýšenú pozornosť a čítajú sa opätovne, v snahe nájsť ďalšie súvislosti, nový uhol pohľadu. Musím tiež pochváliť úžasný a citlivý slovenský preklad tejto knihy od Xénie Celnárovej, ktorý je (na rozdiel od iných Pamukových kníh prekladaných nie z originálu, ale z angličtiny do slovenčiny), prekladom priamo z turečtiny do slovenčiny a zrejme aj to prispelo k neopakovateľnej atmosfére Nového života, jedinečnej stavbe viet a pre mňa osobne k pocitu, že čítam úplne iného, lepšieho Pamuka, než na akého som zvyknutá. A na záver, jedna z mnohých pasáží, ktorá ma dostala a ktoré môžete nájsť v knihe: „Láska,“ chystal som sa hovoriť aj o nej, a tak som vstal a pozrel tým smerom, kde sedela Ďžanan, obklopená učiteľkami a staršími ženami, ktoré ju zahŕňali otázkami. No sadol som si a pokračoval: „Čas to je nehoda, následkom jednej takej nehody sme teraz tu. Rovnako je to aj s naším jestvovaním vo svete.“ Zavolali akého farmára v koženom saku a povedali: „Teraz si vypočuj jeho.“ Nebol veľmi starý, ale keď z vnútorného vrecka svojho saka vyťahoval svoj „skromný“ objav, ustavične vzdychal: Boli to vreckové hodinky, ktoré boli citlivé na šťastné chvíle, a vtedy samy od seba zastali a šťastie človeka sa predlžovalo donekonečna. Vo chvíľach, keď človek nebol šťastný, malá ručička naháňala veľkú a on si vravel, ej, ako rýchlo ten čas ubehol, a tak aj jeho starosti pominuli, akoby bičom plesol. Keď potom v noci pokojne spal a hodinky ležali vedľa neho, tá malá vecička, ktorá trpezlivo tikala vo farmárovej otvorenej dlani, sama od seba nastavila čas tak, aby človek ráno vstal spolu s ostatnými.“

Vzal knihu, začal čítať a jeho život sa zmenil. Vzal som knihu, začal som čítať a zistil som, že to nebude iba tak. Nepreberné množstvo motívov, myšlienok, silný príbeh. Kontrast tradičného, konzervatívneho Turecka a moderných západných vplyvov. A strhujúca atmosféra. Postavy sú úplne normálni, moderní ľudia, no ich vnímanie sveta je úplne odlišné od nášho, západného. Je to to staré, pomaly miznúce Turecko. Tabakový dym cítiť z každej stránky. Hlboký čitateľský zážitok, vykúpený ťažkou drinou. Treba čítať pomaly, pozorne, aby si čitateľ stihol uvedomiť všetky myšlienky, ktoré mu Pamuk predkladá. I tak, ako sa dozvie pri jednom z mnohých priamych oslovení čitateľa, ktoré autor komponuje to textu, stále nečíta dosť dôkladne. Z príbehu som mal pocit, že autor sám sebe hádže polená pod nohy. Zvraty v deji, konanie postáv, okrem toho, že nie je logické a už vôbec nie predvídateľné, stavia celú konštrukciu príbehu úplne na hlavu. Z hľadiska čitateľa to nie je žiaden problém, komplikáciou je to pre pisateľa. Pamuk sám si kladie prekážky, aby ich následne majstrovsky preskakoval a nakoniec do posledného detailu osvetlil. Osman, hlavný hrdina príbehu, rád pozerá futbalové prenosy. A ako futbalový zápas je aj Nový život. Môžem fandiť futbalovému mužstvu svojej dedinky, môžem mať rád literátov druhej horskej ligy. No Liga majstrov sa hrá inde. Liga majstrov sa hrá tu . Hrá ju Orhan Pamuk.