Naum

Prvá vtipná poviedka "Láska a smrť na Vianoce" je skvelá - satiricky opisuje napr študentský slovensky život s pohľadu Francúza a pripravuje mu čím ďalej absurdnejšie trampóty, so spoznávania slovenských zvyklostí. Ostatok však spadá k priemernosti. Systém poviedok je vcelku podobný (až na 2, ktoré sú úplne klišé (bábika, nočný vlak)) - hlavná postava obkolesená svojim svetom, (v ktorom sa väčšinou skvele vyzná) ho predkladá čitateľovi a vykrikuje plno mien a názvov. Ostane to prakticky len pri tom, výrazné zmeny deja sa nekonajú. Spolu to vyznieva ako zmeska rozhovorov tristorakých umelcov so sveta v ktorom sa Hvorecký pohybuje. Hlbšie vyznenie z toho všetkého je podobné, akoby sme na tom večierku boli, ale vypili príliš veľa a na druhý deň sa na tieto rozhovory rozpamätávali. alebo ak chcete ďalšie prirovnanie je to ako s tým silákom čo má plno reči ako nás zbije, ale samotná bitka sa nekoná. Hvoreckého nehorázny príklon ku konzumenstvu striedavo berie lepším rozpracovaným príbehom vietor z plachiet, inokedy z čítania robí eazy nezáväznu pohodu. Psanie o sexe v jednej poviedke zásluhou tohto konzumenstva jednoducho neuspokojuje - chýba tu určité hnanie do krajnosti. To by však spoločnosť rozdelilo na dva tábory a to spisovateľ nechce. Ak by Hvorecký vystavoval svojich hrdinov do vtipných situácií (ako v prvej poviedke) zrejme by vydal aj veľmi dobrú a vtipnú knižku.

kniha se mi dostala do ruky náhodou, současnou slovenskou literaturu totiž vůbec neznám. Kniha mě překvapila. Některé povídky byly slabší, některé naopak skvělé. Dohromady se to pak četlo velmi příjemně...