Najděte si svého marťana

Už pri zbežnom prelistovaní knihy som mal pocit, že niečo nie je úplne v poriadku. Pri čítaní som sa v tom akurát utvrdil. Zarazilo ma, s akou skalopevnou sebaistotou pán Herman prezentuje svoje "psychologické" názory. Pritom nie je psychológ a psychológiu nikdy neštudoval, je to pedagóg - telocvikár. To mu ale nebráni svoje názory prezentovať ako psychologický fakt, za čo bol opakovane kritizovaný odbornou psychologickou verejnosťou. To však zrejme jeho čitateľom ani troška nevadí. Vidieť to aj tu v komentároch. Taktiež štýl, akým bola kniha písaná. Ako zaznelo nižšie, ak by sme boli v Amerike, pán Herman by bol motivátor. Jeden z tých, ktorí vrieskajú z pódia na narvané publikum alebo píšu motivačné knihy á la "robte toto a toto a budete šťastní jak blcha", ktoré potom predávajú ľahko ovplyvniteľným ovčanom. Fakty? Neexistuje. No hlavne, že je to napísané chytľavo. Taktiež istá arogancia, s ktorou autor odmieta referencie, kto by to predsa čítal. Degradácia úlohy otca v rodine, zvlášť v dobe, kedy mnohým chlapcom chýba mužský vzor (a nahrádza ho absentujúci alebo prítomný ale neschopný otec) Nesmiem zabudnúť ani na hromadu smajlíkov. Takto odborná literatúra rozhodne nevyzerá, nech si autor hovorí, čo chce. Skôr ide o brožúrku pre mamynky na materskej a neinformovaných ľudí. Bohužiaľ.

Knihu jsem si pročítala celé léto a budu se k ní vracet. Je to moudrá a sympatická kniha o sebepoznání, komunikaci a také o výchově dětí. Kapitoly o výchově jsem tolik nestudovala , nejsou pro mne aktuální (zásadní až osudová úloha matky a její působení na dítě do věku 6-ti let, což pomůže těm, které to období právě prožívají). Také pasáže s pohádkami bych tam mít nemusela, ale pro někoho to jistě bude zajímavé. Takové knihy by měly používat učitelky ZŠ, při různých výchovách. Kniha je opravdu dobrá a autorův styl oceňuji.