My jsme legie

Vesmír je neútulné místo k životu. Existenci Homo sapiens na planetě Zemi lze proto brát za malý zázrak, jehož bychom si měli vážit víc než čehokoliv jiného. Ovšem časy jsou zlé a horší dost možná ještě přijdou. Je tedy nejvyšší čas vyrazit mezi hvězdy a pátrat po nových světech… Dennis E. Taylor pojal své vyprávění s lehkostí letitého fandy science fiction. Je to znát jak na technické stránce problémů, které shrnuje co do nejsrozumitelnější řeči, tak hlavně na množství popkulturních odkazů, jimiž je jeho dobrodružství prošpikováno. Na jednoduchém nápadu digitalizované mysli kolonizující nekonečno staví zábavný příběh o ne vždycky zábavných věcech. Problém je, že se teprve rozehřívá. Což se podepisuje především na tom, že dělí vyprávění na několik dějových linií, přitom některé doslova jen uvozují události příští. Materiálu je hodně a tvůrce se evidentně rád poslouchá. Celek tak ve mě evokoval hráčské dojmy z Osadníků z Katanu, jen převedené do galaktického hávu a o jednom jediném hráči.

Bob Johansson umiera práve v čase, keď sa mu podarilo predať svoju firmu za veľmi pekné peniaze. Prebúdza sa o viac ako sto rokov a zisťuje, že sa z neho stal replikant. Okrem toho, že ho nahrali do počítača, tak bol zbavený svojich ľudských práv a prehlásený za majetok štátu. Jeho úlohou neskôr bude ovládať vesmírnu sondu, ktorá má za cieľ hľadať planéty vhodné pre život. Kniha je plná originálnych nápadov, ktoré som doteraz nikde inde nevidel. Humorom a odkazmi na Star Trek alebo Star Wars tiež boduje. Príbeh je plný objavovania nových planét, ale tiež sa zameriava na záchranu ľudskej rasy. Bob je vynikajúca hlavná postava, ktorá si dokáže poradiť takmer s každou vážnou situáciou. Čo mi však vadilo bol hlavný záporák. Nie je zaujímavý charakterom a jeho motivácia byť zlý je tiež jednoduchá aj keď dáva zmysel. Nachádza sa tu hneď niekoľko dejových liniek a popravde každá z nich ma bavila. Niektorá menej iná zase viac, ale žiadna nenaťahovala umelo dej a nebola vyslovene nudná. Jedna z vecí, ktorá mi však prekážala bola absencia zaujímavých vedľajších postáv. Bob často hlavne v druhej polovici knihy interaguje s mnohými postavami, ale ani jedna nie je ničím výrazná. Celkovo sa jedná o dielo plné vynikajúcich nápadov, ale v niektorých smeroch je skrátka nedotiahnuté (postavy, záporák). Napriek tomu cestovanie k novým planétam, ktoré by mohli byť potencionálne vhodné pre život je dostatočne zábavné. Objavovanie neznáma je to najlepšie, čo kniha podľa mňa ponúka.