Měsíční zahrady

Měsíční zahrady je kniha, ktorú budete milovať alebo nenávidieť, kniha pri ktorej sa budete baviť alebo nudiť. Prečítal som si veľa komentárov a či pozitívne alebo negatívne, každý jeden komentár mal v niečom pravdu. Je to kniha pre silné žalúdky, ľuďom, ktorým nevadí dlhý rozbeh a hlavne im nevadí veľký počet strán. K Eriksonovi som sa dostal len vďaka dotlaču, ale už dlho som ho mal vo wish liste. Neľutujem toho. Páčil sa mi príbeh. Zo začiatku som nevedel komu fandiť a ako to bolo u Abercrombieho, nie každá postava je konkrétne kladná či záporná a preto je príbeh plný zvratov. Páčil sa mi popis bohov. Mágia tu je vybalancovaná a nesmrtelný bohovia sú nakoniec smrtelný. Zo všetkých postáv som si nakoniec obľúbil Páličov mostov. Super partia sabotérov. Ich úseky sa mi čítali najlepšie. Odporúčam prestávky pri čítaní, aby sa informácie usadili v hlave. Hlavne nečítajte na začiatku knihy zoznam mien. Zbytočne vás to popletie a každá postava sa časom zapíše do mozgovej kôry pri čítaní.

Boha jeho. K Malazskej knihe padlých som sa dostal cez hudbu Caladan Brood. Po knihe som pokukoval rok, ak nie viac. Odradzovali ma referencie na jej autora. Vraj je to magor, píše ako chce; akoby neočakával, že bude knihu čítať niekto iný okrem neho... Mám rád Tolkiena. Všetko má prešpekulované do najmenších detailov, vysvetlené, veci do seba zapadajú a dávajú zmysel. Eriksonove Měsiční zahrady sú naproti tomu totálne chaotické. Namiesto vysvetľovania čohokoľvek autor hodí čitateľa priamo do deja a milý čitateľ, pojeb sa a poraď si sám. Autor vŕši jednu postavu a dejovú líniu cez druhú. Mágie je tu viac, než výbuchov vo filmoch Michaela Baya a rieši sa ňou všetko. Worldbuilding je jeden veľký bordel. Bohovia sa dajú zabiť a tu a tam nejaký niekoho posadne. Mnoho vecí som si musel dohľadať na internete. Nepomohlo ani to, že mnohé postavy sa v českom preklade volali inak, než v origináli (kto mal tušiť, že napr. taký Kvítko Berka je Crocus Younghand). Z rádoby drsňáckeho doslovu od Borisa Hokra (ktorý znie dosť pateticky) sa stotožňujem iba s jednou vecou: Steven Erikson je zmrd. No nič, druhá kniha hádam bude lepšie napísaná. Pri tejto mi trvalo polovicu knihy, kým som si na autorov štýl zvykol.