Blízke diaľavy

Po poviedkovom titule Blízke diaľavy (VMS, 2018) a esejistickom titule Na okraj kultúry, na okraj života (VSSS, 2019) vydal spisovateľ, prozaik, esejista, publicitsta, niekoľkokrát nominovaný a oceňovaný autor a v roku 2022 osemdesiatročný oslávenec Milan Zelinka ďalšiu spomedzi takmer troch desiatok kníh a pomenoval ju Neblahé skutočnosti (VSSS, 2022). Špecifickosťou Zelinkovho štýlu je zameriavanie sa na detaily v živote malého človeka. Či už je to deformácia na jednej z topánok, šmykľavý chodník, presný popis čerstvej krvi, ktorá sa objaví na chodníku po nehode s kosou či detailný opis prírodných motívov. Spomienkové rozprávanie zo života dedinčanov presunie čitateľa v časopriestore do života v slovenských regiónoch (západu, aj východu). V Zelinkovej tvorbe je mechanik telefónnych ústrední rovnako dôležitou postavou ako filozof. V tom spočíva jej silný sociálny rozmer. Historicky podnetným motívom knihy je zase prehodnocovanie dopadu dejinných udalosti na život indivídua. Dedinský človek s jeho každodennými problémami a emóciami je pre Zelinku osobnosť, ktorej život stoji za filozofickú úvahu a literárne spracovanie. V neposlednom rade Zelinka do svojich poviedok pripája aj mravné ponaučenia. Ďalším motívom sú neočakávateľné závery. Akoby nebolo niečo dorozprávané, akoby pointa nakoniec neprišla alebo by si ju mal čitateľ domyslieť, čo je niekedy výhodou, niekedy slabinou. Autor sa vracia do detského sveta, do minulosti a láskavou formou podáva príbehy o rôznorodých ľudských charakteroch, pocitoch, vlastnostiach, konaniach a (parafrázujúc Zuzanu Švecovú, ktorá uvádzala oslavu jeho osemdesiatky) píše chápajúcim humorom a láskavou satirou aj o záporných postavách. Zelinkovým poviedkam nechýba vtip a nápaditosť. Niektoré z krátkych poviedok by v budúcnosti mohli poslúžiť ako zaujímavý námet na seriálové spracovanie. Domnievam sa, že dramatizácia Zelinkovej tvorby (či už z knihy Neblahé skutočnosti, Pristaš či Blízke diaľavy) by mohla mať aj komerčný úspech. Napíšem napokon aj to, čo som povedal pre Humenskú televíziu Zelinkovi sa darí na malom priestore vystihnúť myšlienku, aj príbeh. Sám autor povedal, že ho inšpiruje samotný život (autobiografické prvky) a konkrétni ľudia, ktorí sa v poviedkach nachádzajú, čo iba zvýrazňuje ich realistickosť. Do realistických poviedok však pripája aj magické prvky ako napríklad kameň, ktorý akoby mal vedomie mstiť sa či postava v bielom rúchu pripomínajúca smrť. Zelinka nepotrebuje stovky strán. Vycibrenou literárnou zručnosťou dokáže na kratšom priestore zaujať aj širšie množstvo čitateľov. Zelinku si môže prečítať tak akademik, filozof, ako aj bežný dedinský človek, ktorý sa v jeho príbehoch nájde a získa estetický pôžitok, ktorý ešte zvýrazňujú ilustrácie Alexandry Vasiľovej.