Slzy bieleho úhora

Ak ste rybár, tak budete túto knihu milovať a ak ste z Východného Slovenska, určite Vás zaujme aj opis konkrétnych lokalít. Najnovšia Zelinkova kniha, v ktorej dominuje prostredie vidieka a pracovísk, je rozdelená na dve časti. Kým prvá tvorí literárny pell-mell absurdného humoru, miniatúrnych poviedok zo života, glosy, úvahy, denníkové zápisky, snové vízie, fiktívne novinové články, mravoučné pojednania, ale aj nostalgické spomínanie s autobiografickou príchuťou, tak druhá časť je zameraná len na tematiku rýb, vody a riek. Čitateľa uvediem do tematiky úvodných textov: poviedka o tom, čo všetko sa môže vstať; sny zamilovaného starca; o schizofrenickom susedovi; poviedky zamestnancov z pracovného procesu; kábelový majster zamýšľajúci sa nad Zoščenkovou poviedkou atď. Od banálneho príbehu vás autor zavedie až k časopriestorovým paradoxom. Záver prvej časti tvorí poviedka o človeku, ktorý sa vzoprie rodinkárstvu a napokon sociálne ladený príbeh o problémoch spojených so starostlivosťou o chorého človeka. Druhá časť sa skladá z denníkových zápiskov s ústrednou témou chytania rýb. Pre Zelinku je rybačka rituálom, ktorého opis si užíva. Čitateľovi podáva príbehy spojené s opisom krajiny, prírody, geografie východného Slovenska (Udava, Laborec, Koškovce, Osadné, Jablonka, Krásny Potok, Vihorlat...). Každodenné príhody zo života sú striedané s magicko-realistickými motívmi. Prečo použil Zelinka názov Slzy bieleho úhora sa čitateľ dozvie až na samom konci knihy lebo zázraky, ak sa vôbec konajú, konajú sa naozaj iba raz. Ak doma máte zbierku kníh Milana Zelinku, už len z čírej zvedavosti a z toho, čo tento mimoriadne tvorivý človek vytvoril, Vám nemôže v poličke chýbať ani jeho najnovšia kniha Slzy bieleho úhora. A vďaka pôsobivým kresbám talentovanej Alexandry Vasiľovej vás neminie ani silný estetický zážitok.