Uplný koberec slov, ktorý spája príbehy žien, ktorých mená sebou akúsi zodpovednosť a silu. Nakoľko je dôležité naša minulosť, naša krv, zákony ktoré si cez ňu odovzdávame, nakoľko ju možno alebo nemožno vytlačiť. A vlastne aj meno ktoré nám nedajú nami môže raz začať hovoriť. A príbehy , nakoľko sú dôležité príbehy a ako veľmi sú vyrastené v nás a čo v nás obracia. Veľmi ďakujem Renče za tip na knihu, síce o tom vôbec nevie, ale trafila sa úplne.

…krásne, poetické, nostalgické… Tri slová, ktoré síce dostatočne nevystihujú obsah, ale sú prvé, ktoré mi napadli. KORNÉLIE je prvá dočítaná kniha tohto roku, aj keď som ju začala čítať v novembri. Nedá sa ju zlupnúť na posedenie,napriek útlejšiemu rozsahu. Túto knihu odporúčam dávkovať po dúškoch, pretože si to zaslúži. Venujte jej svoj čas. Veľa času… Autorka BEATA BALOGOVÁ svojím knižným debutom prerozprávala príbeh jednej rodiny. Rodiny, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Je neobyčajné,no nositeľky tohto mena majú v jednej rodine z Jablonej Panice na juhu Slovenska predurčený ťažký život. Musia to byť silné ženy, aby zvládli všetko, čo pre ne osud nachystal. Balogová si vybrala Almu ako rozprávačku príbehu. Príbehu, rozprávajúcom o živote jej mamy, starej a prastarej mamy, ostatných ženách v rodine, kde chýbajú muži. O živote na dedine a jej zaujímavých postavičkách, o láske, strate, detstve, kliatbach, či vyveštených osudoch. To všetko bez drámy, bez akcie, no písané srdcom, s nehou aj bolesťou. KORNÉLIE je kniha plná metafor a prirovnaní, autorka sa hrá so slovíčkami, prevaľujete ich na jazyku,pri jej opisoch cítite letné sparno a počujete pučať jablone. Nežartujem, neraz som mala pri čítaní zimomriavky. Dokonca som celé pasáže,či stránky čítala opakovane. Často som zatvárala knihu a spomínala na vlastné detstvo a to, ako mi chýba tá moja “mamaka”. Opäť mám slzy v očiach a za to ďakujem autorke. Takto, pre mňa, emotívne čítanie, ktoré ma unieslo v myšlienkach do krásnych chvíľ bezstarostného detstva, som hádam ešte nezažila. Knihou som vyšla zo svojej komfortnej čitateľskej zóny a určite tak urobte aj vy. Záver bol o zážitkoch Almy. Tieto stránky sa mi až tak do srdca nevryli, ale knihe to na kvalite rozhodne neuberá. “Možno aj preto čítame príbehy, aby sme zaznamenali všetky spôsoby, ako sa lámu srdcia.” Viac názorov na knihy nájdete na účte instagramu @v.knihach