Kopí protne vodu

Kopí protne vodu je obrovským překvapením. Zdánlivě obyčejný příběh plný bojů a intrik, ale podaný nevídaným způsobem. Lyrický způsob vyprávění nebude pro každého, když ale vytrváte, odmění vás uvědoměním, že tohle je opravdu milostný příběh až do morku zlámaných kostí. Někdy bylo čtení pro pozornost těžké, ale stálo za to vytrvat.

Úprimne neviem čo som čakala od tejto knihy, ale to, čo som dostala, asi nie :D. Štýl písania je vskutku jedinečný, žiadnu podobnú knihu som ešte nečítala. Ale mne to teda nesadlo. Prvé strany mi prišli strašné, vôbec som nevedela, čo sa deje, o čom čítam a kebyže nie som chronický dočítač kníh, tak to tam asi rovno vzdám. Neskôr sa to trošku zlomilo a keď sa tam objavil Keema a neskôr aj Juno, tak som si myslela, že konečne príbeh dostane nejaké jasné kontúry a bude plynúť. Ale zakaždým tam na mňa vyskočilo niečo, čomu som nechápala. Hlavne som nechápala, kto ten príbeh rozpráva - lola tebe? Vidíš ho v nejakom divadle? Rozprávaš ho ty súrodencovi? Bola som totálne mimo (a kto akože má byť lola som nepochopila do konca knihy). Na mňa to bolo príliš divné. Príliš snové, príliš abstraktné, príliš neukotvené a kvôli tomu ma to veľmi nebavilo, nevedela som sa ponoriť do toho príbehu a väčšinou som ani nemala chuť čítať ďalej. Ani po dočítaní a po uplynutí pár dní v podstate netuším o čom ten príbeh mal byť a v mysli mi ostali iba zvláštne útržky. Bolo to síce niečo nové, zvláštne, s pár zaujímavými scénami, len nie vhodné pre mňa.