Konec všeho

prostě si nedokážu zvyknout na odborný výklad psaný ich formou = americký styl popularizace, hodně ukecaný, prokládaný osobními příhodami a subjektivními komentáři, ve snaze názornou a zábavnou analogií vysvětlit fyzikální jev, model nebo hypotézu často křečovité a nesrozumitelné; myslím, že úplný laik si z výkladu nic neodnese, než že vesmír za hodně moc dlouho zanikne a že Macková fandí teorii multiverza (paralelní vesmíry, teorie strun atp.) překladatel se ale snažil a na několika místech se v poznámce pod čarou pokoušel vysvětlit vysvětlované, nicméně autorka si často protiřečí tak okatě, že se to ani v překladu ztratit nedá nedoporučím, kniha nepřináší ani nové informace, ani inovativní metodu popularizace

Ako by som to podal... Dr. Katie Mack zabrúsila do extrémne zaujímavej témy, ktorá chce-nechce musí zaujať každého, kto sa čo i len obtrel o astrofyziku. Budúcnosť a "konečný" osud nášho vesmíru je nielen exotickým, ale v rovnakej miere tiež veľmi pozoruhodným námetom na premýšľanie, napríklad pri večernom zaspávaní. A povedzme si úprimne, každý sa nad tým v živote minimálne raz zamyslí. Bohužiaľ nám je zatiaľ súdené len hádať. Hlavná myšlienka knihy teda určite stojí za pozornosť. Ale. Autorka robí v texte na môj vkus príliš mnoho odbočiek, kedy rozpráva o niečom kľúčovom, následne, aby to (asi) skúsila vysvetliť v širšom kontexte, odbehne na niekoľko strán k niečomu úplne inému a potom sa okľukou vráti k hlavnej myšlienke. To by zrejme až taký veľký problém nebol, lenže mal som pocit, že na niektorých miestach sa Macková vyslovene stratila a zacyklila, a bolo náročné sa neskôr vrátiť k tomu, čo sa pôvodne snažila vyjasniť. Druhým problémom, ktorý mám s knihou - a toto bude skôr problém editora a tlače, než autorky - je to, akým spôsobom sú vyjadrené čísla s horným indexom. Napríklad na istom mieste sa píše o konci kozmu, ktorý nastane o 10100 rokov. Človek nepobozkaný astronómiou si pomyslí, že "nám" zostáva niečo cez desaťtisíc rokov. Myslené číslo je však úplne odlišné - desať na stú rokov. Čo je omnoho viac. Nie je to úplné zbytočné čítanie, ale kniha ani nijako extra neohúrila. Ak ide o paralelné vesmíry, mám oveľa radšej knihy Briana Greena, Michia Kaku alebo Maxa Tegmarka.