Joker Muž, který se přestal smát

„Co to mělo být s tím hlasem?“ – „Snažila sem se imitoval Batmana. Asi na tom budu muset ještě zapracovat.“ – „Zněla jsi, jako by sis kloktala benzínem a rozdrceným sklem.“ – „V tom případě na tom možná nebudu muset zapracovat.“ Ako pri jednotke, tak pri dvojke robí obálka génia Lee Bermeja komiksu medvediu službu. Vnútri je to o stupeň slabšie, keďže Bermejo sa na ilustrovaní (s výnimkou obálky a alternatívnych bonusových obálok) nepodieľal. I tak je to ale vizuálne fajn. Scenár je taký, že asi som tupý, ale pravdupovediac síce ani po dvojke netuším, o čom to je, ale akonáhle nad tým začnem lámať palicou, príde scéna alebo nápad, ktoré SÚ dobré a ja s chuťou pokračujem v čítaní, s chuťou, ktorá ma však behom pár strán prejde. Stále platí, že nechápem, prečo sú niektorí vo vytržení z existencie dvoch Jokerov, keď v minulosti sme mali nielenže dvoch Batmanov (Batman: Dvojník), ale i viacerých Jokerov a to dokonca nie dvoch, ale rovno troch (Batman: Tři Jokeři). Ono ešte linka s Jokermi je v pohode, ale akonáhle sa na scéne zjaví extra nudný Red Hood (ktorého som doteraz mal rád, nepripadal mi taký suchar, netuším, čo sa s ním stalo) a ešte nudnejšia Stephanie, ide to celé do žihľavy. Nepozdáva sa mi na tom celom, že sa to na prvý pohľad tvári strašne tvrďácky a drsne (vtipy o mŕtvych deťoch) a potom je tam tínedžerská scéna, v ktorej superhrdinovia popíjajú kávu na nočnej streche a kecajú. Alebo alibistické strieľanie do civilov, ktorí zjavne nedopadnú dobre, ale nie je to vidieť (s výnimkou kyseliny a standupistu). Taký fajn mainstreamový priemer, ktorý sa hrá na temnotu a drsnosť viac, než dokáže reálne naplniť, ale taký je už údel mainstreamu. Nesedí mi ani toto "sranda" poňatie gothamského humoristu. Mám rád mrazivého, ba až hororového Jokera a nie tohto lacného showmana. Akoby som počul tých z vás, ktorým sa to naopak páči: „Ale to je tvoj problém, blbec.“ Nuž...je.