Joker Muž, který se přestal smát

V r. 2023 sa CREW pustila do série Joker. Keďže Klauna gothamského zločinu nikdy nie je dosť, o rok neskôr odštartovala vydávanie voľného pokračovania. Menovite série Joker – Muž, který se přestal smát. Ak ste nečítali „prvú“ sériu a vrhnete sa rovno do druhej, je pravda, že v tom budete mať trochu hokej (nejakých pár úvodných riadkov na rekapituláciu deja by neuškodilo), ale nie je to nič strašné. Kým prvú písali James Tynion IV a Matthew Rosenberg, Muže, který se přestal smát si vychutnal už len Rosenberg (s drobnou pomocou Ryana Cydahyo, ten do vlaku ale nastúpil až v druhom zošite). Knihu otvára parádna obálka nezameniteľného Lee Bermejoa (batmanovky Zatracení a Vánoce), čím mu ale zároveň žiaľ trochu robí medvediu službu. Síce strhne a naláka na kúpu, ale vnútri sa už nenachádza od Bermeja ani okienko (ak nerátam pár ďalších zárezov na konci v bonusoch medzi úchvatnými alternatívnymi obálkami, hoc najlepšia je asi „votrelecká čeľusť“ od Francesca Mattinau). Dobrou správou je, že na výtvarnej stránke sa podieľali Taliani Francesco Francavilla (Agent strachu, Batman: Černé zrcadlo) a Carmine Di Giandomenico (Spider-Man: Noir, Flash) a hoc sa žiadny z nich nemá šancu vyrovnať Bermejovi (ale to na tejto planéte vo všeobecnosti len veľmi málo komiksových ilustrátorov), tak stále je to po vizuálnej stránke veľmi pekné. Čo sa scenára týka, ono je to komplikované. Problém nie je v tom, že je to náročné čítanie. To fakt nie (ale ani hlúpe). Problém je v tom, že sa to jokerovsky motá v kruhu. Gotham si zvykol na ulice bez Jokera. Zase. Joker sa nečakane vracia na scénu. Znova. Je to podmaľované krvou a šialenstvom. Opäť. Joker rozpráva kameňáky. Zase raz. Áno. Ja viem. To proste je Joker. To je akoby sme od Batmana chceli, aby začal nosiť ružovú. No ja som mal pocit, že sa cyklíme v kruhu, neustále som mal dojem déjà vu. Výborne ma pobavili „rozlúčkové reči“, ale na druhej strane je to niečo, čo chcem čítať v temnom komikse o Jokerovi?

No jo, Joker. Ale ne takový, jakého známe. Tady je to celé zamotanější, temnější a šílenější – a přesto v tom má Joker svůj styl. Skvělý vizuál, solidní scénář a spousta WTF momentů, co tě udrží v pozoru. Rozjezd je trochu divoký, ale to k Jokerovi sedí. – a ten úsměv zůstane.