Jáma a kyvadlo a jiné povídky

K Poeovi som sa podobne ako k Lovecraftovi dostal cez Kinga a pokiaľ u Lovecrafta to bola láska na prvý pohľad, u Poea to zrejme zostane na úrovni obdivu a rešpektu. Nechcem nijak spochybňovať autorov talent ani dopad ktorý mal na žánrovú literatúru, no nesúhlasím so všeobecnou mystifikáciou Poea ako hororového guru, tobôž nie s výbermi jeho pôviedok, ktoré sú prezentované ako "temné príbehy". Áno, zbierka skutočne obsahuje niekoľko fantastických hororových kúskov (Jama a kyvadlo, Čierny kocúr, Maska červenej smrti, Rozhovor Eirosa s Charmionom...), no oveľa väčšiu časť výberu tvoria diela iných žánrov, ktoré s hororom nemajú často krát nič spoločné. Sú to poviedky satirické, dobrodružné, detektívne, úvahy...je to prierez celou jeho tvorbou (podobne na tom bude zrejme aj druhá zbierka z edície Omega) a tak mala byť táto zbierka aj prezentovaná. Musím sa opakovať a povedať, že týmto komentárom nekritizujem autora samotného, ale len prístup, akým je prezentovaná táto zbierka. Ak k nej budete pristupovať ako k výberu z diela, kľudne si k hodnoteniu pridajte bod aj dva. Ak ste však prišli kôli hororu, budete zrejme trochu sklamaný. Z Poeovej tvorby by sa jednoznačne dala zložiť zbierka, ktorá by poukázala hlavne na to, ako zásadne ovplyvnil hororový žáner a bola by chuťovkou pre kaźdého fanjšmekra, no táto to nieje.

Líbily se mi povídky: - Jáma a kyvadlo - Zlatý brouk - Brýle - Předčasný pohřeb - Vraždy v ulici Morgue - Pád do Maelströmu Zajímavý byly i povídky Černý kocour (celkem brutální) a Maska červené smrti. Ty bych přiřadil k žánru hororu, jinak tam moc hororovejch povídek nebylo, ale nijak zvlášť mi to nevadilo.