Holly

'Smrt je konečná, ale vzpomínky jsou jako střepy skla, které se vám zadřou do kůže a odmítají vyjít ven.' Tentokrát sme nadprirodzeno vymenili za zvrátenosť v ľudskom šate, viac neprezradím. Nemám čo vytknúť okrem nižšie zmienených rušivým prvkov... 'Pravda je jako nevybuchlá bomba. Můžete ji nechat zakopanou, ale dřív nebo později na ni někdo šlápne.'

Vesmír nám občas hodí lano - toto definitívne platí aj pre spisovateľov, pána Kinga nevynímajúc. Vo veku 75 rokov naklepal svieži príbeh a ja, ako jeho verný čitateľ, som mu ho zblajzol. Musím vyzdvihnúť, že aj keď ma občas zmienky o covide (na toto obdobia nerád spomínam) skutočne štvali, tak to má Stephen v hlave upratané a vie kam chce patriť, a kde sa v skutočnosti nachádza - skrátka žije na planéte plnej zla a hlupákov a je si toho vedomý. Ďalšie, čo musím oceniť je to, že kniha má (teda na Kinga určite) vydarený záver, nepláca sa v tom a čitatelia a čitateľky vedia, že sa v budúcnosti so slečnou Gibneyovou stretnú. Hoci ja k Holly stále nemám vrelý vzťah ako jej stvoriteľ, tak sa postupne mení z chladného, ktorým bol na začiatku, na mierne vlažný a v podstate, sa na ďalšie stretnutie s ňou pomerne teším. Asi tak. P.S. Ako vždy si tým, čo knihu kritizujú, dovolím pripomenúť, že nemôžu očakávať stále toho istého spisovateľa, každý z nás sa časom mení, aj Stephen. A aby som to ešte viac zdôraznil, nuž, nech skúsia napísať nejakú knihu, či bude aspoň spolovice taká dobrá ako táto - hoci budú mať len polovicu rokov, nepodarí sa im to.