Kniha, štýl, počet strán, príbeh, chýbajúci "knižný chróm" (však Stephen, vydupal si si The Stand v pôvodnom rozsahu a stálo to za to, aj keď na tých ďalších 200 strán padlo mnoho kanadských stromov - viva environment) idú ruka v ruke s Kingovým vekom. Nemladne, oči slabnú, ale stále má schopnosť pritiahnuť k svojim knihám čitateľov. Lenže už to nie je ono, chýba mi (a to priam bytostne) "drajv" tak typický pre tvorbu z 80tych rokov (aj hudba bola vtedy lepšia) a najmä absencia "chrómu" - čiže kudrliniek v podobe malých odbočiek v deji, ktorými by opísal jednotlivé postavy a zdôvodnil ich jednanie, ktoré tak hojne používal. Ale vek, zrak a vnímanie času sú neúprosné. The Outsider mohla byť pecka, ak by knihu napísal pred 30timi rokmi. Dnes, vo veku zaslúžilého dôchodcu nám pán spisovateľ predkladá síce na svoje pomery čistokrvný príbeh, ale na sto metrov behu už potrebuje viacej nádychov. Nespokojný vyslovene nie som, ale ani spokojný. Na druhú stranu musím uznať, že v dôchodcovskom veku mu to stále píše, a to je dobre. Stephen, želám sebecky nám všetkým, Tvojim verným čitateľom, nech sa Ťa stále drží svieža myseľ a netrápia neduhy jesene života. A ak Ťa potrápia, vysyp ich na papier a pridaj chróm.

Mistr King vynikající jako vždycky, jo, jsem nekritická, protože ho nekriticky "žeru". Milé překvapení byla Holly od Práva nálezce. Co mě štvalo, byly pravopisné a jiné chyby, chybějící či přebývající uvozovky, špatná slova, nesmysly ("Teď ji ode dveří tiše nepozorovala matka... " - str. 216. "Jack, který si zapomněl špunty do uší...už ten výstřel neslyšel." - str. 381, správně chřestot... a jiné.)