3,5* Americké duo R. A. Salvatore a Erika Lewis si ako dejisko svojho príbehu zvolili starý dobrý temný stredovek. Kulisy teda tvorí nielen bieda a beznádej, ale aj vykorisťovanie a sociálne priepasti. Všetko je to umocnené faktom, že kráľove vojsko okráda zbedačených poddaných aj o posledné zásoby. Daňou sa tak môže stať čokoľvek, pokojne aj splesnivený chlieb. V snahe ospravedlniť svoje konanie kráľ tvrdí, že nepriateľom ostávajú draky. Proti nim bojujú v rytierskych súbojoch slávychtiví mladíci. Rozprávačmi týchto udalostí je dvojica mladučkých hlavných hrdinov. Griffin a Maggie pritom mnohé spája, ale aj rozdeľuje. Na základe odlišných typov rozprávania, on v Griffinových kapitolách, ja v Maggiiných, sa dá usúdiť, že každého z aktérov viedol iný autor. Rozdiely v pisateľských štýloch sú menšie a jasne viditeľné, ale zároveň sa dopĺňajú. Možno aj z toho dôvodu, že postavy sú si také podobné. Obaja mladí ľudia vyrástli v chudobe. Obom ponúkli lepší život. Zároveň sa z oboch stali muchy chytené v pavučinách palácových intríg. Ani jeden nemá úplnú voľnosť v tom, čo robí. Toto a aj mnoho iného z nich robí spojencov, hoci najskôr nedobrovoľných. Kniha má teda aj výraznejšiu romantickú linku. Slúži však len na doplnenie ostatných udalostí. Salvatore a Lewis sa oveľa viac sústredili na snovanie mocenských hier. Čitateľovi tiež postupne predostierali, čo všetko je v ich vymyslenom svete v neporiadku. Vďaka tomu má príbeh dosť potenciálu stať sa rozsiahlou epickou ságou. V istom zmysle ňou aj je. Zo stránok však presakuje najmä snaha prispôsobiť sa cieľovej skupine. Nie je to len o mladých ľuďoch, ale hlavne pre mladšiu generáciu. Dejová linka je vďaka tomu jednoduchšia. Rozuzlenie prichádza akosi priskoro. Motivácia hlavných postáv je minimálne naznačená, no o tých vedľajších sa dozvedáme až príliš málo. Celkovo je akcia zastúpená hojnejšie ako opisovanie. Všetko v duchu prehĺbenia svižnosti a dobrodružnosti. Plusom je, že autori čitateľa vyslovene nevodia za ručičku, hoci niekoľko faktov ponúkajú ako na striebornom podnose. Takisto záverečné vysvetlenie záporáka je obsiahle, detailné a ako vystrihnuté z príručky o dejových prešľapoch. Toto všetko knihu napokon predurčuje k tomu, aby sa stala oddychovým jednorazovým dobrodružstvom. Skvelé na nalákanie ďalšej generácie na fantastiku. Kniha Farba drakov je výbornou voľnočasovou jednohubkou o mladých pre mladých. Tento účel podporuje celková jednoduchosť a strohosť. Najväčším nedostatkom ostáva samotný záver. Prichádza prirýchlo a je odbavený doslova niekoľkými vetami. Čitateľ sa síce dozvie, že dej mal predchádzať artušovskej legende, napriek tomu pretrvá pocit, že príbeh je akýsi odtrhnutý alebo ide o začiatok rozsiahlejšej sé­rie.

Na tuhle knížku jsem se velmi těšila, protože draci jsou moje (literární) slabina, ale z výsledku jsem zatím v rozpacích. Draci se tu vyskytovali jen v aréně, kde sloužili jako zábava při rádoby gladiátorských zápasech, což jako myšlenka není zrovna špatná, ale zde mě to jen rozčilovalo. Bylo to i ostatníma postavama, u kterých jsem sympatie hledala delší dobu (a někdy je ani vůbec nenašla) a přála jsem si, aby se draci (doslova) utrhli ze řetězu a s všemi těmi pokrytci udělali krátký proces. Trvalo mi tedy delší dobu než je u mě obvyklé se prokousat celou knížkou, která je vyprávěna ze dvou hlavních pohledů (Griffin a Maggie) a v obou POV kapitolách se vyskytovalo dost postav, které mi bránily v rychlejší a nadšenější četbě vpřed. No a konec mě překvapil tím, jak se vše uspěchaně uzavřelo, protože jsem nabyla dojmu, že budou další díly a děj se teprve rozjíždí a očividně se jedná o jednorázovku, což je ve finále vlastně jen a jen dobře.