Dračí republika

Druhá časť sa poriadne rozbehla, rozvírila vody doslova a príbeh mladej Rin a jej Cike spoločníkov sa posunul ďalej. Osud možnej republiky je stále nejasný, po ďalších zradách a nepokojoch v radoch rebelov. Za mňa skvelé pokračovanie a som naozaj zvedavá či R.F. Kuang zvládne aj záver tejto trilógie.

Druhá časť Makovej války začala sľubne. Zatiaľ čo v prvej časti sa vojna odohrávala na súši, tu sa presúvame na moria a rieky a vedú sa námorné a prevažne strategické bitky. Do tejto série som sa púšťala s veľkými očakávaniami, ale žiaľ, ten ,,vau efekt" sa doposiaľ nedostavil. Čakala som a čakala a ani po ďalších 600 stranách stále nič. Napriek tomu som si z knihy odniesla množstvo emócií. Hlavná hrdinka mi príde napriek všetkému, čo prežila a čo ju malo stmeliť, ako rozmaznané decko plné hnevu, ktorý si vylieva na každom okolo seba a akonáhle sa má sama rozhodovať, začne panikáriť. Navyše má v hlave stále tieň Altana, čo je podľa mňa úplná hlúposť, pretože medzi nimi nikdy nebolo nič okrem vzťahu veliteľ - podriadený a aj to im obom išlo mizerne. Jej správanie mi prišlo veľmi nelogické a väčšinu knihy ma štvalo. Kniha sama o sebe mala potenciál, ale popravde mi časom začalo aj konanie ostatných postáv pripadať hlúpe (zachádzala by som príliš do detailov, ak by som to chcela rozoberať). Akcia v knihe nechýbala, ale je pomalá, natiahnutá a ak by kniha prišla o 200 strán, rozhodne by jej to pomohlo. Malo by to väčší spád. Od Rin som už od prvej knihy očakávala veľké veci, ale tak ako som v nej ostala sklamaná, pokračovalo to aj v tomto diele. V knihe sa nachádzajú siahodlhé opisy, strategická politika, vyhrotené dialógy a množstvo konfliktov medzi hlavnou hrdinkou a jej priateľmi, či nepriateľmi. Druhá časť nie je ani zďaleka tak krvavou oproti prvému dielu, čo som uvítala. Najviac mi na knihe chýba to, že to vlastne má byť fantasy, ale tá fantastika je v nej zatlačená do úzadia na úkor celého konfliktu a vojny. Hlavná hrdinka a jej priatelia sú síce šamani vyvolávajúci v sebe bohov a ich moc, ale pôsobia ako obyčajní radoví pešiaci, ktorí majú moc iba na oko. Takže obrovský potenciál, ale z nejakého dôvodu brzdený. Na druhej strane to je možno zámer a ukážka toho, že ani bohovia nie sú všemocní. Ku koncu knihy som sa dočkala aj draka. Počas čítania som dokonca zistila, že fénixa som si celkom obľúbila. Myslela som si, že autorka rozvinie konečne aj romantickú linku, ale nakoniec sa tak nestalo, čo ma trochu sklamalo, pretože väčšinu knihy tam boli isté náznaky a nakoniec nič z toho. Záver bol pre mňa obrovským šokom. Tú trpkú zradu som cítila, akoby to bolo namierené na mňa a veľmi ma to zarmútilo. Dúfam, že v poslednej knihe sa to napraví, pretože takýto koniec je nemysliteľní.