Deň na trhu

Či už Pál Závada píše siahodlhé romány dotýkajúce sa vojny a jej neblahých dôsledkov, svojsky ilustrujúce tragické osudy postupne sa rozpadávajúcich rodín i rozpadajúcej sa krajiny, alebo v útlučkých, na novelu sa ponášajúcich príbehoch otvára otázky národnostných menšín, zmeny režimu a presídľovania, robí tak spôsobom, ktorý zasiahne. Jeho texty sú úderné, na nič sa nehrajú, neprikrášľujú. Tnú do živého, bodajú. Presne taká, hoci zároveň úplne iná, je aj autorova najnovšia útlosť - na prvý pohľad vcelku nenápadná knižka Deň na trhu. Na jednej strane búrlivá, surová, plná bolesti a nekonečného hnevu, na druhej strane..., nuž, tu vlastne žiadna druhá strana neexistuje. Hnev, nevraživosť, frustrácia a do jedného zdanlivo všedného dňa natlačená nevôľa či nenávisť, ktorá nepoznala rozmerov, to je viac-menej všetko, čo v kratučkej, no o to tragickejšej, knihe Pála Závadu nájdete. Dusivá atmosféra povojnového obdobia kĺbiaca sa s pretrvávajúcou chudobou či politicky motivovanou sociálnou "obrodou", poburujúce klebety a poplašné správy nespravodlivo očierňujúce navrátilé, z koncentrákov sa spamätávajúce židovské obyvateľstvo a závisťou hnaná zášť i hrôzostrašné, na krvavé jatky sa ponášajúce ničím nevyprovokované verejné lynčovanie či neľudské besnenie. Zhruba tak by sa dalo zhrnúť rozsahovo striedme, no o to sujetovo bohatšie gro románu Deň na trhu, knihy, ktorá s vervou i poriadnou dávkou surovosti reflektuje vraj mierové, no predsa masovou hystériou ovplyvňované povojnové prežívanie náboženských, národnostných či politických menšín v pohraničných oblastiach maďarského vidieka. Priateľské vzťahy či susedská, tvárou v tvár hrôzam vojny prekvitajúca súdržnosť? Na tie u Pála Závodu zabudnite - v zmysle hesla "človek človeku je vlkom" v jeho Dni na trhu dominuje zloba, hystéria, zatemnenie mozgov a priam obludný, prostým obyvateľstvom vyhuckaný masaker. Autentické, obludné, tragické..., no predsa nesmierne potrebné realistické čítanie.

popis skutočných udalostí, ktoré sa po vojne odohrali v Kunmadarasi a v Miskolci. to len na dovysvetlenie, že nejde o fiktívne príbehy, ale o podrobne zmapovanú situáciu, ktorá v tom čase vlastne nebola ničím výnimočná. inak strašné čítanie. akoby ste mali vtedajšiu minispoločnosť - komunitu kdesi na okraji dejín a záujmu na pitevnom stole a skalpelom a pinzetou postupne oddeľovali hlbšie a hlbšie vrstvy pohnútok, konania a najmä pozadia dramatických a brutálnych skutkov. a niektoré detaily... napríklad nenávisť voči židovskej rodine, ktorá vznikla u jednej z aktívnych účastníčok pogromu na základe toho, že v dome židov - navrátilcov z koncentráku zazrela vankúš, ktorý si vzala, keď židov transportovali na istú smrť, spala na ňom počas neprítomnosti a tí židia, čo to prežili, mali tú drzosť a vzali si svoj majetok po návrate späť. a v pozadí znie ešte jeden tón - aké je nebezpečné vypustiť z fľaše džina - v tomto prípade dav, rozvášniť ho a veriť, že sa dá zvládnuť. nedá. o tom sa v dejinách presvedčili mnohí, čo si s týmto ohňom zahrávali. navyše ani dobová propaganda, robená pre hlúpych, nedokáže a nedokázala ani v tomto prípade zakryť skutočné pozadie - boj o moc, ktorú chceli komunisti získať akýmkoľvek spôsobom. kniha je zároveň mementom pre súčasnosť - aj dnes totiž istá časť nezodpovedných manipulátorov túži po neobmedzenej moci a neváha preto použiť akékoľvek prostriedky. aj keď mám Pála Závadu a jeho ťažké, ale krásne knihy veľmi rád, nedal som plný počet bodov - pretože ten preklad sa mi vidí taký ťažkopádny a kostrbatý, že v niektorých prípadoch by som ho chcel porovnať s originálom. neviem, koľko toho doteraz prekladateľka preložila, myslím, že konala s najlepším možným vedomím, ale nie je to ono. ak sa napríklad rozprávačka v niektorých pasážach vyjadruje priam precízne odborne právnicky a na inom mieste vytrvalo tvrdí, že ľudia boli zadržaní v záchytke, pričom z textu je jasné, že ide o vyšetrovaciu väzbu, nedáva to zmysel. a takýchto drobností je v texte viac. žiaľ. a ešte dovetok: v rokoch 1945 - 1948 a naposledy ešte v roku 1952 sa odohrala séria pogromov proti židovským obyvateľom aj na Slovensku. asi jeden z najznámejších bol pogrom v Topoľčanoch. ak máte záujem a čas, pozrite si dokument z roku 2004, ktorý pôvodne televízia odmietla vysielať. nájdete ho na youtube a volá sa Miluj blížneho svojho.