CID

Chcem vyzdvihnúť preklad od Jána Smreka, nádhera, príbeh som si užila... Príbeh o cti z polovice 11. storočia. Moderný čitateľ už nemá šajnu, čo je to česť :D Od covid éry sa tu splieta o rešpekte, úcte, tolerancii, premiešavajú sa pojmy a pochybujem, že bežný človek pochopil význam tých pojmov. A česť, to je niečo tak zastaralé a patriace do praveku, preto je toľko rozvodov:) Mužské slovo či mužskú sľub už nemá cenu a ženy sa príliš naučili byť nezávislými. Niet miesta pre česť! Nedávno som bola v spoločnosti človeka, ktorý je tolerantný. Znie to prijateľne. Lenže prišla som na to, že tolerancia sa ľahko snúbi so zameraním na seba, pestovaním vlastnej sebestrednosti, egocentrizmu, teda od tolerantného egocentrika, ktorý myslí na vlastné potreby nečakajte spätnú väzbu. Je to sofistikovaný človek, ktorý vám dá pocit voľnosti, lebo ho dáva aj sebe, viac-menej ale ste iba doplnkovou výživou pre jeho socializáciu, nie tú vašu, takéto rozmýšľanie by bolo nad jeho sily. Veľa z nás je práve takýchto. Áno, naučili sme sa tolerovať a dávať slobodu sebe aj druhým. A preto bude rozchodov a rozvodov pribúdať, ako sa bude naďalej šíriť plytkosť vo vzťahoch... Človek prestáva mať svoju hodnotu. Bolo by teda zaujímavé spraviť taký remake súčasného Cidu. Začo vlastne bojuje dnešný Cid? Za svoje vlastné ja? Svoje potreby? Pre "spoločenskú povinnosť" to môže byť za demokraciu? Za slobodu? A za čo bude bojovať Cid v 25. storočí? To by ma zaujímalo... Stojí za úvahu. A ako bežkyni sa mi zapáčili tieto slová, ktoré asi budem častejšie používať ako frázu "bežím rýchlejšie než beh ľudských práv", svätá pravda:D "Beh práva neznáte. Ten býva pomalý: pridlhým váhaním vina sa vyparí."