Bolo zaujímavé sledovať kritické slová Máraiho- najviac ma fascinovali jeho popisy ako košického rodáka, ktorý sa narodil počas Rakúsko-Uhorska a jeho postoje voči rodnému mestu po 1.sv.vojne, do ktorého odmietol vstúpiť, práve z dôvodu, že si ho privlastnila iná krajina. Poviete si, aký národovec. Pozn. Do Košíc nakoniec vstúpil až po "oslobodení mesta maďarskou armádou", ale práve nepopisoval žiadny salvy obyvateľstva (ako som sa o tom dočítala v mnohých publikáciách ja), ale skôr rozpačité ticho Košičanov, ktorí sa vraj obávali, nakoľko demokratický bude tento staronový štát, keďže už za tých 20 rokov stihli navstrebať česko-slovenské slobodné ovzdušie. Máraiho pamäti na tieto udalosti beriem s rezervou, veď predsa vieme, že história nikdy nie je objektívna a každý si na ňu hľadí z vlastného uhla pohľadu.

Kritický pohled na maďarskou společnost, její třídní vývoj, postoje a typické projevy chování. Více než obecnou charakteristikou ji autor přiblíží vylíčením pocitů ze svého návratu do rodného města.