Ach jaj, ďalší Batman od Kinga za mnou. Zápletka sa možno niekam posúva, možno nie a možno to celé bola len nočná mora. Ktovie. Isté je, že King to vie, ale ten nám to tak skoro nepovie a fakt mám čoraz väčšie podozrenie, že polovica kníh z tejto série (!) je relatívne zbytočná a iba naťahuje čas, aby boli vyššie predaje. Viaceré témy som považoval za uzavreté, Tom King ich však nečakane opäť otvára. Naopak, záležitosti, ktoré som čakal, ako sa vyvŕbia, sa na program dňa dostanú možno v budúcnosti a možno nikdy, tu už je asi vážne možné všetko. Niektoré nápady nie sú zlé (otec), ale scenárista s nimi pracuje na môj vkus veľmi divne. No nie takým divným spôsobom, ako Grant Morrison, ale proste... divne. Keď už sme pri Morrisonovi, tak i King veľmi rád siaha do minulosti starej desiatky rokov, ale zas paradoxne kým u Morrisona ma to až tak nebaví, King na to ide tak, že ma to skôr baví, než nebaví (viď. história Batsa a Cat, v rámci ktorej dokonca neváha reprízovať ikonický kopanec na ulici z Millerovho Roku jedna). Inokedy ale pre zmenu píše o veciach, v ktorých som sa strácal a čo je horšie, bolo mi to fuk. Najviac ma bavila druhá, príjemne odľahčená polovica, ktorá vyzerala ako niektoré skvelé etapy v knihe Operace Zásnuby. Clark a Bruce sa k sebe snažili správať ako bežní chlapi (a kategoricky im to nejde), občas padne fakt silné a dojímavé vyznanie a Selina s Lois medzitým blbnú ako dve rozkošne pojašené mačky, ktorým, keď sa nepozerali, nejaká zákerná sviňa do smotany naliala repáku. Bonusy tvoria alternatívne obálky, medzi ktorými nájdete dokonca prácu legendárneho Franka Millera. Pasáž s Profesorom Pygom (toto je fakt asi najhororovejšia postava z panteónu batmanovských záporákov) je Mitchom Geradsom (Batman: Já jsem sebevražda) nakreslená úchvatne, ale dejovo ma neoslovila a naopak odľahčenejšie momenty ma oslovili, ale tie sú zas pre zmenu nakreslené dosť štandardne. Rovnako tak musím dať do pozornosti všetky scény, v ktorých z neba padá hustý dážď, to je fakt krása.

King měl opět neotřelý nápad, a to vyprávět o Batmanových obavách skrze noční můry. Provedení ovšem nedostálo očekávání. Epizodnost příběhů postrádá dostatečně zajímavou spojující linku. Nepomáhá ani různá míra zajímavosti jednotlivých snů, ani různě kvalitní kresba. Vedle klasických obav (smrt rodičů nebo zklamání Robina) se King soustředí zejména na obavy ze ztráty Catwoman. Bohužel snaha o vysvětlení, proč se děje to, co sledujeme, je vcelku povrchní (Scarecrow). Nápad tedy zajímavý, provedení ale již méně.