Pri takýchto komiksoch si vždy spomeniem, že existujú dva druhy batmanoviek: jeden výnimočný, príliš sa netrápiaci tým, aby zapadal do kánonu a i vďaka tomu odvážny a originálny (Batman: Dvojník, Dlouhý Halloween, Temné vítězství, Gotham Central)... a potom tie ostatné. Tie, ktoré proste „musia“ vychádzať. Lebo Batman. Treba zásobovať trh novými dobrodružstvami Temného rytiera, aby bolo z čoho financovať vily DC šéfov a aby legenda žila ďalej. Musia vychádzať stabilne a stále, veľa pokračovaní behom jediného roka, aby záujem o postavu nevychladol. Tomu, pomerne logicky, odpovedá i kvalita scenárov. Či skôr - nekvalita? Na nejaké veľké umenie nie je čas, len to treba rýchlo napísať a nakresliť a pustiť do stánkov. Deje sa v nich plno na prvý pohľad zásadných vecí, ale okamžite sú popreté a následne z nich nič nevyplýva. Je tu to jednoducho len preto, aby to tu bolo. Nejeden raz spotrebiteľské batmanovky vykazujú charakteristický poznávací prvok, ktorý niekomu vyhovuje, ale mnohým nevyhovuje: previazanosť s batmanovkami vychádzajúcimi v iných sériách. Takže ak ste nečítali niektoré veci od Snydera so Sovím tribunálom, máte smolu. Zastrašovací taktiky našťastie nie sú žiadny malér. Batman je drsný a ešte drsnejší a všetko odsýpa, ale skrátka každému, kto už má čo-to načítané, musí byť jasné, že toto budúca klasika nebude. Je to len také spotrebiteľské „čosi“. Na celej (riadne hrubej, treba dodať a ešte treba dodať, že „zbytočne hrubej“) knihe ma paradoxne (?) napokon zaujali posledné kapitoly, s hlavnou zápletkou nesúvisiace. Pozrieme sa do mystikou obohnaného Bruceovho himalájskeho výcviku, ako to chodí na nočnej v policajnom sklade a preveríme si Alfredovu vernosť (a najmä vieru). Ale ani to nie sú nejaké pecky a i tu sa opäť poukazuje na iné batmanovky, ktoré ak ste nečítali, fakt nepochopíte, prečo je Joker bez ksichtu. Tiež tu padne odvážna informácia, že klaun gothamskej kriminálnej scény počas svojej „kariéry“ zavraždil „za posledných 5 rokov 300 ľudí“, čo z neho nielenže robí zrejme najmasovejšieho vraha na planéte Zem, ale je to tiež v rozpore s komiksom Bílý rytíř, kde sa pre zmenu tvrdí presný opak: Joker nikdy nikoho (dokázateľne) nezavraždil a jeho jediný priestupok voči spravodlivosti je prepad banky (!) Čo mimochodom tiež bolo pekne wtf. Jasné, Bílý rytíř spadal pod značku Black Label, takže na to mohol ísť inak a nebolo nutné trápiť sa tým, čo kto v minulosti o Jokerovi napísal. Tým chcem povedať len to, že kto sa v batmanovkách fakt detailne neorientuje, pôsobí to naňho ozaj strašne nekonzistentne a komiksy ako zastrašovací praktiky je preňho istým spôsobom až zbytočné čítať. Čo nie ej (asi...) objektívne mínus, len suchopárne skonštatovanie. Komiks ako celok ponúka robustnú a pritom (v rámci možností) realistickú kresbu.

Tentokrát se Batman utkal s chlápkem, který se víceméně umí klonovat a je to celkem nuda. Další příběhy se zaměřují na Scarecrowa nebo souboj s Black Maskem a Kloboučníkem, ale ty bych taky označil za slabší průměr. Člověka zaujme možná příběh z tréninku a pak je tu Two-Face, ale ten mne taky příliš nebavil. Slabá kniha.