První co mě dostalo hned po otevření knihy je to modré "X" na první straně, které má být jakýmsi pokračováním v kresbě z první knihy. A zafungovalo to perfektně. Není to 3D kresba, ale stará dobrá halda kresba. Úvod je skvělý. X-meni jsou zase na misi, která nevychází tak, jak by měla. Tedy, oni to dají, ale akorát všude poletují ty amatéři z FF. A mezitím to "záškodník" zevnitř" rozjel ve velkém. A musím říct, že to bylo vážně skvělý! Vážně, vážně skvěle napsaný. A v co se to potom vyvinulo? (A to doslova!) Takže o nedostatek skvěle napsané a nakreslené akce se nemusíte bát. Úplně jako v prvním dílu. A konec? Aj karamba!

„Nevymysleli na vás teď nedávno nějakej lék?“ – „Máš něco proti mutantům?“ – „Mluvím o Kanaďanech.“ Prestávam rozumieť smeru, akým sa (inak báječný) Joss Whedon v Astonishing X-Men vybral. Kým prvá kniha (Nadaní) pôsobila dojmom kompaktnosti vďaka jednoliatej, celistvej zápletke o vakcíne na mutantsvo, v Boji je na liek plus-mínus zabudnuté (pritom fakt nemám pocit, že by sa ohľadom neho niečo zásadné v jednotke vyriešilo) a naopak sa začínajú riešiť úplne iné veci. Jasné, niektoré okrajovo súvisia s dianím z jednotky, ale ak aj vy budete od druhej časti čakať „poriadnu“ nadväznosť na udalosti z jednotky, zostanete sklamaní. Možno sa to v trojke a štvorke zmení, netuším, ale tu akoby Whedon rezignoval na všetky zaujímavé a provokatívne otázky, ktoré so sebou téma vakcíny prináša a sústredí sa najmä na akciu. No treba dodať, že v podaní Johna Cassadaya je aspoňže robustná; zo Sentinelov som mal presne taký uveličený dojem, aký by čitateľ vždy mal mať, keď na scéne zbadá tieto nekompromisné, gigantické monštrá. Poteší návrat Profesora X a skvelá pasáž útoku na školu. X-Meni začnú (po jednotke, kde sa medzi sebou mlátili azda častejšie, než so záporákmi) prejavovať zohratosť, zoskupujú sily, začínajú spolupracovať a navzájom sa rešpektovať, každý využíva svoje jedinečné superschopnosti a chráni slabších. Zimomriavky. Problém je, že som od Whedonovho runu čakal fakt viac. Mrazivú štúdiu o tom, aký dopad na mutanta môže mať existencia injekcie, ktorú si stačí pichnúť a zrazu je z vás obyčajný človek. Ako sa s tým vyrovnávajú? Je to niečo, na čo čakali celý život, alebo ich to svojím spôsobom uráža? No... asi som chcel priveľa. Poteší úvodné slovo sumarizujúce udalosti z jednotky. Škoda, že sme sa čohosi podobného nedočkali v prvej knihe, ktorá nadväzovala na mnohé veci z minulosti a kvôli tomu žiaľ miestami pôsobila až rušivo vytrhnuto z kontextu. Našťastie, Whedon má jasno v postavách, bavia ho, zbožňuje ich a užíva si písanie spoločných scén. Emma a Kitty sa nemusia, medzi Wolverineom a Cyclopsom to iskrí, ale keď je najhoršie, držia pri sebe. Naopak, Logan sa v interakcii s Colossusom šokujúco prejavuje ako empatický človek (!!!), pretože vie, aké to je, keď na vás robia drsné pokusy. Skvelá je úvodná akčná pasáž, v ktorej sa na chvíľu pozrieme do hlavy bojujúcich X-Menov a každý niečo rieši, len Wolverine by si dal pivo.