Devatenáct pařátů a jeden temný pták

Málokedy po dočítaní knihy vlastne ani neviem, čo si myslieť, a čo som to vlastne dočítal. Podivnosť tu vládne. Krátke poviedky, kompaktné bloky odstavcov bez nápadu, snáď niektorá pripomína skôr poéziu ale uväznenú v blokoch prozaických. Podivno. Áno. Príklad, a to z tých zrozumiteľnejších. Dievčaťu v gaťkách vyrastie podľa jej slov... králik. Okéééj, metafora, alegória na pubické ochlpenie, reflexia na zmeny na tele, poviete si. Chce králika ukázať kamarátke, tá ju bonzne učiteľovi. Ten chce ale tiež toho králička vidieť, zavre sa s ňou, osaháva ju, bozkáva, presviedča ju že ju môže naučiť mnoho nového neznámeho. Čistá neskrývaná pedofília. Bum, pointa... stiahne jej kalhotky a tam kuká na neho králik (ktorý nemá rád ak sa mu vraví králiček) a on s krikom ujde. Koniec. Bazterrica experimentuje s naratívmi, s fokusmi, rozprávačskými postupmi, niečo sa fakt podobá spotvorenej poézii. Niekoľko stranové rozjímanie ženy nad z okna vypadnutým a rozplešteným telom suseda a jeho dolámanou zubnou protézou. A to je jedna z poviedok, nič viac a nič menej. To ešte aj ten perverzný Carlton Mellick mi oproti tomuto príde ako pevne ukotvený v realite a jeho nápady aspoň majú svojský vnútorný humor a koncepciu. Toto je zbierka krátkych podivných textov. Nesadlo. Hviezdu si však zaslúži graficky krásne vyhotovenie knihy samotnej. No, len čo z toho ak text je nestráviteľný. Mohol som ale tušiť, keď som to kupoval u Dobrovských v akcii "Vyber si 10 kníh za 500 czk" Tá akcia našťastie pre mňa už bola ukončená. Ale takto to dopadá keď človek raz nevie čo ešte vybrať aby bolo 10 :) Už Znamenitá mrtvola ma nepresvedčila o kvalitách. V podstate som s touto autorkou skončil.

no, kdyby mi bylo tak třináct čtrnáct let, asi bych byl nadšen... takhle nenacházím ani děs či úzkost, ani schopnost vystavět mikropříběh v horrorové anekdotě, Bazterricová má možná bizarní nápady, snaží se co nejdéle udržet čtenáře v pocitu zhnusení, ale pointy jsou předvídatelné nebo přestřelené; neoslovilo, nezaujalo...