Železný polmesiac

Obrovská turecká armáda mieri k pevnosti Újvár. Schyľuje sa k vojne, s ktorou kapitán Báthory nechce mať nič spoločné. Jeho jediným cieľom je konečne nájsť svojho strateného syna. Plány sa mu však opäť, vzhľadom na blížiace sa turecké nebezpečenstvo, komplikujú. Po asi najlepšej časti zo série prišlo mierne sklamanie. Kniha Železný polmesiac už nie je také výpravné dobrodružstvo na aké sme zvyknutí z predošlých dielov. Dej sa predovšetkým sústredí na samotnú vojnu než na jednotlivé postavy. Očakával som, že sa tu bude riešiť hlavne vzťah Báthoryho so svojim synom. Nakoniec tomu tak v podstate aj je, ale len veľmi okrajovo, čo ma dosť mrzí. Okrem toho tu je dejová linka s Čelebim, ktorá ma vôbec nebavila a to aj napriek tomu, že má svoje opodstatnenie. Politika a intrigy Turkov tu za mňa vôbec nemuseli byť. Okrem toho som sa tu už strácal v jednotlivých menách postáv a ich motiváciách. Páči sa mi však návrat jednej zo záporných postáv, ktorá sa naposledy objavila v prvej knihe (nebudem však spoilerovať). Bitky sú opäť výborne napísané a v popise masakrov sa Červenák evidentne vyžíva, tak z tejto strany opäť spokojnosť. Chýbajú mi tu však celkovo nejaké vedľajšie naozaj zaujímavé postavy. Jedine Juliana je novou fajn postavou, ktorá dostane aj dostatok priestoru. Páči sa mi tiež to, že Báthoryho postava prešla určitým vývojom, ktorý je tu celkom zaujímavo prezentovaný. Málokedy sa stane, že niečo od Červenáka hodnotím takto nízko, no v rámci žánru je to vlastne stále celkom fajn. Na ďalšiu časť sa napriek výhradám, ktoré som mal k Železnému polmesiacu, teším.

Ve čtvrtém svazku se putování Kornelia Báthoryho zjevně chýlí ke konci. Jeho návrat do hornouherské země ale silně komplikuje fakt, že nebyl ani zdaleka jediný, kdo se sem vydal. Kniha na jednu stranu vypráví o volání povinnosti (a o tom, kdo ji vyslyší) a na druhou stranu přibližuje neochotu šlechty podřídit se jednotnému velení. S něčím takovým neměli Osmané problém a autor to tady jasně ukázal. Skvělý titul skvělé pentalogie.