Trestanec od Martina Benkoviča prináša čitateľovi bažiacemu po poctivej dobrodružnej literatúre hektolitre knižnej krvi, natlakovej akcie, stereotypne maskulínnych hlášok a čierneho humoru. Skvelý príklad oddychovej, či múdro povedané eskapistickej, knižnej produkcie slovenského strihu.

V Benkovičovom svete je spolunažívanie mágov a obyčajných ľudí pomerne náročné. Koniec koncov, jasne sme to videli už v prvom diele série Ajriš – Štvanec. V pokračovaní je to obdobné. Ľudia nenávidia mágov, tí zase ľudí. Všetci na to majú svoje vlastné dôvody a odmietajú od nich upustiť. Pritom mnohé témy, napríklad neznášanlivosť a predsudky, sú akoby odrazom skutočného života. To je mnohokrát dôvodom pre vzniknuté napätie. Aktéri sa tak dostávajú do krízových situácií. Tie ich preveria, ale tiež odhalia ďalšie vrstvy ich osobností. Platí to aj pre Ajriša, drsného hrdinu odhodlaného biť sa za to, čomu verí. V tomto príbehu dostáva šancu ukázať čitateľovi aj iné svoje stránky. Nielen prispôsobivosť, ale aj súcitnosť a celkovú citlivosť. Takisto je tu aspoň čiastočne odhalená Ajrišova minulosť. Tým sa spätne osvetľuje aj jeho motivácia. V druhej knihe série oveľa viac priestoru dostávajú aj vedľajšie postavy. V niektorých momentoch to dokonca pôsobí tak, akoby Ajriš v deji len hosťoval. Pre tieto odhalenia je kniha trojrozmernejšia. O niečo menej sa prejavuje šablónovitosť, hoci nezmizne úplne. Napríklad vo väzení nájdeme typického súcitného dobráka, neurotického bitkára aj naoko benevolentného sociopata. K slovu sa tiež prihlási neschopný a schopný vyšetrovateľ. Viaceré momenty čitateľ už predtým niekde videl. Vďaka tomu je občas jednoduché predvídať niektoré zvraty. Príbeh sa teda drží skôr vôd oddychovej literatúry. Dej však má čo ponúknuť. V prvom rade nikdy nestráca dych. Akčné a napínavé sekvencie striedajú tie pokojnejšie ponúkajúce vysvetlenia a rozhovory. Čitateľ sa teda nenudí. Zakaždým, keď si myslí, že sa všetko vyrieši, totiž prichádza ďalší problém. Do sveta mágov pribúdajú nové koncepty a ďalšie príbehového línie. Zároveň sú ale osvetľované mnohé otázky z prvého dielu. Pár vysvetlení však stále chýba, pravdepodobne sa objavia v pokračovaniach. Takisto je nutné podotknúť, že isté udalosti už boli na hrane uveriteľnosti. Vplyvom vysvetľovania ešte skĺzli na tú správu stranu hranice. Zážitok z čítania trochu kazia snáď len občasné gramatické a štylistické prešľapy. No a potom chvíľa, keď si Ajriš vlastnoručne a naslepo napráva zlomený nos. Kniha Trestanec pokračuje v nasadenom trende. Dej je svižný, akčný a napínavý. Zároveň však ostáva priestor na rozšírenie sveta a vysvetľovanie, čo Benkovič naplno využil. Jeho postavy vďaka tomu získali hĺbku a niektoré koncepty zase uveriteľnosť. V skutočnosti však zodpovedal len veľmi málo otázok. Pribúdajú nové príbehové línie a zdá sa, že Ajriša čakajú ťažké časy. Snáď sa čoskoro dočkáme ďalšieho dielu.