Spisovateľ Martin Benkovič sa poslednýkrát (aspoň nateraz) vracia do svojho drsného magického sveta. V ňom medzi obyčajnými ľuďmi žijú aj mágovia. Rôznymi schopnosťami obdarení jedinci, ktorí svoju moc využívajú na všakovaké účely. Ajriš sám seba považoval za obyčajného muža, ktorý mágov nenávidí. Hrou osudu však zistil, že k nim patrí aj on, vďaka čomu sa celý jeho svet obrátil hore nohami, aby ho mohol kopnúť do zubov. Typovo ide o hlavného hrdinu, ktorý sa nevzdáva. Zároveň je drsný ako šmirgeľ, rád sa oháňa päsťami, ale takisto je to niekto, koho chcete mať na svojej strane. Pretože keď ide do tuhého, skrátka sa nevzdáva a nikdy nemá dosť. Svojím spôsobom je to unavený chrabrý rytier v hrdzavom brnení, ktorý si všeličím prešiel. Od prvej knihy Štvanec ho čitateľ okrem toho vnímal aj ako trpiteľa, ako obeť systému. Aj z tohto dôvodu sa zdal byť sympatickejší. Udalosti v sérii ho však nenávratne zmenili. To sa prejavuje aj v záverečnom diele. Prišiel takmer o všetkých, ktorých nazýval priateľmi. Z verného druha sa v očiach niektorých zmenil na zradcu. To môžeme sledovať doslova v priamom prenose, keď sa Ajriš stretne so svojimi niekdajšími druhmi. Trochu samoúčelná scéna len potvrdzuje zjavné. Každý sa mení, no napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí vám to budú zazlievať alebo otvorene vyčítať. Hlavný hrdina nie je výnimkou, ale je to aj táto skutočnosť, vďaka ktorej je zase o čosi ľudskejší. Navyše sa prostredníctvom týchto a podobne ladených scén prejavuje istá irónia života. Z osoby, ktorá neznášala mágov a čokoľvek magické, sa stal samozvaný záchranca a spasiteľ. Lebo osud má očividne zmysel pre zlomyseľný humor. Samotný dej sa nesie v podobnom duchu ako predchádzajúce dve knihy. Všetko je postavené hlavne na akcii a istej dobrodružnosti. Tentoraz sa postavy presúvajú z miesta na miesto, vďaka čomu kniha získava špecifické čaro. No aby čitateľ nemal pocit, že všetci len stále niekam putujú, môže sa zabávať naháňačkami a bitkami. Nejde iba o bezduchú krvavú akciu v štýle klasických béčkových akčných filmov. Okrem krvi z textu totiž kvapkajú aj rôznorodé odpovede. S Benkovičovým univerzom sa od začiatku spájajú rôzne otázky. Akým spôsobom sa do nášho sveta dostala mágia? Alebo – kde sa berú konkrétne schopnosti? Alebo úplne najobľúbenejšia – kto je vlastne Ajriš? Čitateľova trpezlivosť je odmenená a viaceré scény a útržky informácií konečne zapadnú na svoje miesto. Nie všetky sú servírované na podnose. Niektoré je nutné si domyslieť alebo ich vydedukovať z prečítaného. Medzitým však všeličo vybuchuje, aktéri sa menia a dospievajú a hlavne sa odhaľuje ich motivácia. Príbeh i jeho zápletka navyše stoja na pevných základoch. Tempo je svižné, napätie graduje, postavy zabávajú dialógmi. No a keď príde finále, je veľkolepé a zároveň dostatočne otvorené. Všetky dejové linky boli zdarne uzavreté, aspoň tie týkajúce sa priamo Ajriša a jeho najbližších. Na druhej strane však v podobnom svete nikdy nevládne úplný pokoj. Samozrejme by sa tu našlo veľa príbehov, ktoré by stáli za vyrozprávanie. Čitateľ sa môže napriek tomu spokojne usmievať. Záver možno bude pre mnohých trošku naivný. Alebo budú považovať dej za mierne prekombinovaný. Pravdou ostáva, že k celkovému akčnému ladeniu sa to druhé výborne hodí. Nuž a to prvé Veď každý hrdina si po všetkých tých obetách a peripetiách zaslúži nejakú tú odmenu. Kniha Lovec uzatvára jednu veľkú príbehovú linku. Čitateľ konečne nájde sľubované odpovede a s ním aj Ajriš. Stále však platí to isté, čo aj pri prvej knihe série Štvanec. Toto je len úvod do univerza. Výživný a zaujímavý. V určitom zmysle uzavretý. Lenže, kde sa jedna línia uzatvára, tam sa môže otvoriť ďalšia. Ostáva teda dúfať, že sa Benkovič k svojim mágom ešte niekedy vráti. Lebo podobne, ako rástol jeho svet i postavy, rástol spisovateľsky aj on. Bude nepochybne zaujímavé sledovať, kam ho jeho fantázia zavedie.