Štvrtá opica

Celkem drsná kniha, která mě zpočátku upoutala, v polovině jsem se trochu nudila, ale ke konci mě autor zase vtáhnul do děje. Připadala jsem si, jako bych četla něco mezi Carterem a Deaverem. Kapitoly, které prostřednictvím deníku objasňují, jak se z malého chlapce stane sériový vrah, mi připadaly moc rozvláčné, ale pro celkovou atmosféru příběhu vhodně promyšlené.

Ako vážne? Nevidíš zlo, nepočuješ zlo, nekonáš zlo, považuješ za najvyšší morálny zákon, ale si zmierený s tým že mučíš, dekonštruuješ ľudské telá, zabíjaš nevinné obete ktoré sú v príbuzenskom vzťahu k ozaj zlým ľuďom? Sadistický synček vychovaný oboma sadistickými rodičmi. Znova... To ako vážne? Taká krásna rodinná idylka? Bez hlbšieho pochopenia ako vlastne sadistickí a sexuálni predátori vznikajú? Sme v akejsi až brakovej ultrabrutálnej exploatačnej fantastike podžánru bláznivých sériových vrahov a pátraní po nich? Ono dobre, inšpirované SeVen... lenže aj tam mali scenáristi toľko rozumu, a v tom je to čiastočne geniálne, že hoci vrah sa riadi zvráteným morálnym pravidlom, dovedie ho to vlastnému trestu a uvedomeniu si vlastnej špatnosti. Tu si to Barker nejak nedopočítal. Po tom ako mi došli tieto dve ale že naozaj mimo logiky pokulhávajúce premisy a po zistení, že kniha nie je ukončená a mal by som pretrpieť dva ďalšie zväzky, balím kufre. Vypočuté ako audio, poctivo kúpené, sklamanie. Že pocit vyhodených peňazí? No asi hej. Holt, neznamená že keď niečo chváli 2000 čitateľov, tebe sa to musí páčiť a budeš rovnako Nadšenkov. Dnes som skôr Sklamanenko.