Prach snů

Po veľmi veľmi dlhom čase bez Malazského sveta som sa opätovne doň ponoril dúfajúc, že moja presýtenosť ním pominie. Nestalo sa tak. Siahodlhé pasáže cez stovky strán vystlané vatou bili do očí. Čosi sa pokazilo v autorovom koncepte. Veci, ktoré by ma zaujali, teda opis lietajúcich strojov a miest K'chain Che Male bol doslova odfláknutý a akosi mi k tej rase nepasovali. Vďaka teda aspoň za samotné Che Male, či už K'chain alebo Nah'ruk. Tieto dostali aký-taký priestor v tom pretlaku fylozofického tliachania a nespočetnému množstvu nových postáv. Ako je u Eriksona zvykom, samotný popis boja v záverečnej bitke vyznieva dosť nepresvedčivo a nelogicky. Zachraňuje to epickosťou a silnými obrazmi. Paradoxom je, že teoreticky kladné postavy, u Eriksona totiž jeden nikdy nevie, ma nechávajú chladným. Moje sympatie preberajú po Imassoch, Karsovi Orlongovi a Chromákovi zatiaľ Eriksonom jednoznačne negatívne radení Forkrul Assail, ktorých fylozofia nemá chybu. Zopár z nich sa mihne v tejto časti. Erikson im mohol teda dať väčší priestor. Fyzické predpoklady na jeho vydobytie predsa majú :D Suma sumárum, Erikson začína unavovať a spolu s únavou začínajú padať aj hviezdy. Dávam mu ešte šancu, tri z piatich mu nechávam. Mier Vám a Vášmu svetu, nech večný pokoj zavládne v tejto krajine priatelia, povedala by Kľudnosť ;)

Predposledný diel série prichádza síce s novou perspektívou a kapitolami z pohľadu starších rás, ktoré boli doteraz zahalené rúškom tajomstva, no to je príliš málo, než aby som Prach snov nezaradil na jednoznačné posledné miesto v obľúbenosti v rámci celej ságy. Udalostí, majúci nejaký vplyv na dej, sa tu stane totiž žalostne málo a väčšina knihy je rozťahaná, bez odôvodnenia, aby kniha mala skoro 1000 strán. Chápem autorove prehlásenie, že 9. a 10. diel sú v podstate jedna kniha rozdelená na dve, no tento diel by sa veselo dal skrátiť o polovicu a čitateľ by neprišiel o veľa. Minulé knihy obsahovali nemálo zapamätateľných momentov, či už epických výjavov z bitiek alebo prekvapivých zvratov a odhalení, no z Prachu snov mi ostane v pamäti zrejme len posledných 100 strán (ako inak, z bitky) a dejová línia s Barghastami a Hetan. Ostatné línie tak nejak vyšumia (Badalle, Třasi), aj keď ich vyvrcholenia sa zrejme dočkám v Chromom bohovi. Zrejme jediná uspokojujúca dejová línia je pre mňa Kalyth a K'Chain Che'Malle, kde je jasne vidieť úvod, jadro aj záver v rámci jednej knihy; všetko ostatné pôsobí ako setup pre záverečný diel, čoho nie som priveľký fanúšik. Na záver série som však stále nesmierne zvedavý, pretože Erikson má pred sebou takmer monštróznu úlohu dokončiť zmysluplne 10-dielnu ságu, zodpovedať na pálčivé otázky a urobiť uspokojujúcu bodku za týmto svetom.