Planéta opíc

Možno si kladiete otázku, či vám môže sci-fi klasika zo 60. rokov minulého storočia ešte dnes niečo dať. Odpoveď znie: určite áno. Planéta opíc je krátka kniha s nesmierne hutnou atmosférou. Dej samotný je v podstate veľmi jednoduchý, dá sa povedať, že predvídateľný, ale zato strhujúci. Podľa mňa sa na knihu dá pozerať v dvoch, respektíve troch rovinách. Prvou je čisto ako sci-fi, veľmi dobre vypointované. Dôležitejšie sú však podľa mňa tie zvyšné dve. Tou druhou je kritika spoločnosti s dôrazom na welfare antropoidných opíc žijúcich v zajatí. A tou treťou je postupná strata civilizovanosti, kultúrnosti a ľudskosti pri absencii reči a možnosti interakcie s inými ľuďmi. Nakoniec vlastne dôjdeme k tomu, že sa od tých opíc zas až tak nelíšime. Nedá sa povedať, že by mi hlavná postava, Ulysse, bol nejako sympatický, ale myslím, že to ani nebolo cieľom autora. Považujem za dôležité upozorniť čitateľov, že v prvej polovici knihy je, z pochopiteľných dôvodov, dialógov poskromne. Veľmi zaujímavá a nadčasová klasika. Určite odporúčam.

Skvěle napsaná kniha. Příběh pojednává o nadvládě opic na dosud neobjevené planetě v soustavě hvězdy Betelgeuze. Lidé zde jsou pouhá zvířata a světu vládnou opice, které jsou rozřazené do kast, což je velice pravděpodobné, jelikož lidstvo se samo žene do záhuby. Bože, ten konec byl opravdu nečekaný, posledních pár stránek jsem hltal s otevřenou pusou.