Dovolím si túto novelku označiť za nadčasovú. Autor vytvorením príbehu o imaginárnej dedinke Končava, v ktorom rozpráva o každodennom živote jej obyvateľov, o ich bojoch, trápení, ale aj radostiach, vykreslil nie len morálku dedinského ľudu v povojnovou období, ale zároveň poukázal aj na to, že určité charakterové črty v povahe ľudí - zadubenosť, hlúposť, sklon k závisti, ohováraniu, klamstvu, šikane, ubližovaní si navzájom - sú a budú prítomne stále, bez ohľadu na miesto a dobu, v ktorej žijeme. Zároveň je to však aj príbeh lásky a oddanosti k najbližším, čoho veľmi pekným príkladom je ničím neoceniteľný dar babky Paulíny vnučke Levoške.

iný svet... hrubý, primitívny, drsný, ťažký, ale napriek tomu sa toho života všetci držia zubami nechtami, hoci ich nič dobré nečaká. neviem prečo, ale trochu mi to pripomenulo Marqueza...