Na jednom z "nezávislých webů" jsem si poslechl rozhovor s Jozefem Banášem o jeho pohledu na život a pak ještě jeden krátký o této knize. A už to bylo, dostal jsem chuť si něco od autora přečíst. Touto knihou jsem se zase po mnoha letech dostal ke čtení "vo slovenčině". Po pár odstavcích mě kniha úplně pohltila a tento pro mě nový autor se ukázal jako dobrá volba. Kniha je o problematice, které se docela při četbě věnuji, jen zatím spíše u autorů jako je Dominik Dán nebo Alena Vitásková. Pohled do posledních let budování socialismu a následně do porevolučních let, kdy se začal budovat kapitalismus a skončili jsme u nezdravé evropské socialistické dotační pokřivené rozkradačské upadající ekonomiky, je více než zajímavý. Autor popisuje dění na Slovensku formou příběhu fiktivní postavy podnikatele Gregora, který má ale reálný základ. Krys, které obyčejným poctivým lidem otravují život, je mnoho a stále se množí. Autor detailně popisuje politickou scénu a postupy lidí, kteří politiku využívají pro své cíle. Druhou nosnou linkou knihy jsou úvahy hlavního hrdiny o smyslu života, hodnotách, idejích a přínosech. Knihu hodnotím velmi kladně. A už na mě čeká další autorova kniha Jsem Baťa, dokážu to!

Ako vyštudovaný filozof sa snažím byť stále čo najviac politicky nestranný, občas dokonca vyslovene apolitický. Preto sa politicky ladeným publikáciám, ktoré u nás nakoniec bývajú väčšinou jednostranné až propagandistické, vyhýbam veľkým oblúkom. Pri knihe Karneval krýs som urobil výnimku, pretože som pred pár mesiacmi videl rozhovor s autorom, p. Banášom, kde túto knihu spomínal a rozprával celkom rozumne. S príbehom sa dá stotožniť. Na príklade tohto príbehu podľa skutočných udalostí je vidieť, že propagandistické hlúposti našich "vládcov" o tom, že nič nemá dve strany, a nesmieme používať slová ako "ale", "lenže", každá minca má dve strany", "napriek tomu", "podľa môjho názoru" a podobne, sú absolútnym nezmyslom, pretože všetko je potrebné zvažovať z viacerých uhlov, s odstupom a odosobnením sa, analyzovať, argumentovať, snažiť sa pochopiť iné názory, zaujať vlastné stanovisko - to znamená kritické myslenie. Dnešná politická kultúra je hnilá a tí, ktorí sa dušovali, že našu krajinu očistia, ju priviedli do ešte väčšej žumpy. Vlastne každá z doterajších vlád bola svojim spôsobom niečím špinavá. Problém nastáva, keď sa politici, ktorí často na svoje pozície ani nemajú vzdelanie (niektorí vlastne žiadne vzdelanie) už svoje prešľapy ani nesnažia zakryť a aj napriek tomu s výdatnou pomocou médií oslavujú svoje skazené skutky ako historické. Čiastočne ukryté prirovnanie dnešných novinárov ku krysám je... prinajmenšom trefné (česť patrí novinárom, ktorí zatiaľ nepredali svoju etiku a dôstojnosť za sto eur k výplate). Žijeme ešte v demokracii? Žili sme v nej vôbec niekedy? Je to, že môžeme cestovať a to, že v obchode máme banány ozaj jediným potrebným dôkazom demokracie? Stačí nám to? Nesmerujeme tam, kde sme/kde naši rodičia a starí rodičia boli pred '89? Nesmerujeme vari až tam kde bolo ľudstvo pred vytvorením prvých štátov a o čom hovoril Hobbes? Homo homini lupus est.