Iveta... Nemala som predstavu, čo od knihy očakávať. Asi najskôr rovno poviem, že seriál som nevidela. A to som celkom rada. Vraj sa viacerým ľuďom nepáčil a preto rovno odsúdili aj knihu. Mne sa avšak kniha veľmi páčila. Príbeh Ivety, dievčaťa z Trebišova, bláznivá baba, ktorá si teda prežije svoje. V jednej chvíli sa dostane do šlamastiky a keď z nej vyviazne, tak uviazne v ďalšej. Jej okolie – mama, kamarát z detstva a iný ľudia – sú to proste takí tí bežní ľudia (nie všetci), ktorých stretneme a ktorý sa presne takto správajú. Sú tam mrchy, ktoré sa nakoniec stanú našimi kamarátkami a naopak sú tam priateľky, ktoré nám v nečakanom momente zlomia väz. Takýto je život. A ja som veľmi rada, že som mala možnosť si knihu prečítať. Je tam veľmi veľa úsmevných príhod, niečo na zamyslenie, niečo, nad čím človek pokrúti hlavou. Ale nie je to takto aj v tom bežnom živote....?

Keď Miška oznámila, že jej nová kniha bude práve táto, bola som jednak celkom prekvapená (absolútne som to nečakala), no zároveň i trochu sklamaná (dúfala som v iný príbeh, nejakú typickú "riesovku"). Seriál Iveta som videla, no nebola som z neho taká nadšená ako iní, ani mi neprišiel vtipný. Priznám sa, že keby túto knihu nenapísala práve Miška, nesiahla by som po nej, ale keďže jej príbehy zbožňujem, nemohla som si nechať ujsť ani Ivetu. Snažila som sa do knihy pustiť s ,,čistým štítom" a na chvíľu zabudnúť, čo som videla v telke, no môj mozog so mnou odmietol spolupracovať a neustále mi počas čítania seriál pripomínal, takže som sa porovnávaniu nevyhla (a bude ho celkom dosť aj v mojej recenzii). Čím sa líši kniha od seriálu? Hlavná dejová linka je v podstate rovnaká, navyše sa mi zdali predovšetkým niektoré scény z pohľadu Števa a Diany. Knižná Iveta mi sadla oveľa viac než tá seriálová (vlastne to môžem povedať o väčšine postáv). V telke mi nebola moc sympatická, teraz, keď sme mali možnosť "nazrieť jej do hlavy", som jej dokázala lepšie porozumieť a dokonca som si ju obľúbila. Iveta bola svojská, nemala žiadny filter, povedala všetko, čo mala na jazyku a neraz vyviedla nejakú koninu, no mala srdce na správnom mieste. Veľmi sa mi páčil jej vzťah s Adriánom, bola to zaujímavá dvojica, na prvý pohľad by nemohli byť viac odlišní, no dopre sa dopĺňali a na ich neustálom podpichovaní som sa neraz nasmiala, niektoré hlášky fakt stáli za to. Seriálový Števo mi prišiel ako taký ťuťko, ten typ človeka ,,kde ma postavíš, tam zostanem". Jednoducho chalan, čo takmer nič nedokáže sám urobiť. V knihe však bol úplné zlatíčko a ja som si ho úplne zamilovala, asi to bola aj moja najobľúbenejšia postava. Bol to dobrosrdečný, citlivý a láskavý chalan, na ktorého sa jeho blízki mohli vždy spoľahnúť. Páčil sa mi jeho vzťah so zamestnankyňami ich rodinného striptízového klubu, pekne sa o ne staral a ony o neho tiež. Diana bola pre mňa postavou, z ktorej som mala zmiešané postavy. Boli chvíle, kedy mi jej bolo celkom ľúto a hovorila som si, že vôbec nie je zlá, ale o chvíľu niečo trepla alebo urobila, čím sa mi trochu sprotivila. Toto sa striedali ako na bežiacom páse a na doteraz neviem, čo si mám o nej vlastne myslieť. Najväčšie plus knihy je za mňa romantická linka. V seriáli som medzi Ivetou a Števom necítila absolútne žiadnu príťažlivosť a chémiu. Kamarátstvo? Áno! Láska? Ani trochu! V knihe však bola romantika spracovaná veľmi dobre a ja som medzi nimi konečne niečo cítila a verila som im, že sa majú radi. Títo dvaja okolo seba krúžili poriadne dlho, neraz som pri nich mala na tvári prihlúply úsmev. Priznávam, že začiatok knihy mi prišiel taký ,,nemastný-neslaný", ale keď sa príbeh viac rozbehol, už sa mi do neho podarilo viac začítať a začala som si ho užívať. Po dočítaní môžem povedať, že som s ním bola spokojnejšia, ako som na začiatku dúfala. Pre mňa bola kniha oveľa lepšia než seriál.