Adolf Hitler patrí medzi najviac skúmané postavy dejín. Myslíme si, že o ňom vieme veľa, a pritom v tom najdôležitejšom sa mýlime. Ako ukazuje Simmsov nový, pozoruhodný životopis, Hitler sa navzdory všeobecnému presvedčeniu neobával ani tak boľševizmu ako skôr anglo-amerického a globálneho kapitalizmu. Tieto obavy podnecovali jeho antisemitizmus a odhodlanie zabezpečiť „životný priestor“ a životnú úroveň potrebné na prežitie vo svete, ktorý ovládli Britské impérium a Spojené štáty americké. \r\n\r\nBrendan Simms vychádza z nových zdrojov a sleduje spôsob, ako sa zrodila Hitlerova ideológia po 1. svetovej vojne. Spojené štáty americké a Britské impérium mu podľa neho slúžili ako vzor pre vlastnú Nemeckú ríšu, založenú na prisvojení si pôdy, rasizme a násilí. Hitlerovým cieľom bolo vytvoriť podobnú globálnu budúcnosť pre Nemecko – krajinu, ktorá by inak zostala bezvýznamnou, no vinou vysťahovalectva a zahraničných vplyvov aj odsúdenou na vyhynutie. Jeho hlavnou obavou počas výslednej kataklizmy nebolo len to, čo vnímal ako konflikt medzi Nemcami a Židmi alebo Nemcami a Slovanmi, ale predovšetkým konflikt medzi Nemcami a tými, ktorých nazýval „Anglosasi“. Iba vláda nad svetom mohla uspokojiť Hitlerove nároky\r\na na jeho porážku bola napokon potrebná koalícia takmer celého sveta. Simmsova nová kniha ako prvá podrobne vysvetľuje Hitlerove presvedčenia, pričom ukazuje, že hlavným zdrojom vražedného správania sú ako vždy väčšinou idey.