Z obálky aj anotácie jasné o čom kniha bude, tak nechápem poniektorým reakciám nižšie, asi čakali, že áno, spapá občas niekto nejakého člověka, ale pred chovom na jatkách a spracovaním mäsa autorka decentne zavrie oči, aby niekomu neprišlo blbo? :-D Je to dystópia, ktorá je písaná priamo, úprimne a často kruto až odporne. Je to však hlavne zrkadlo, ako sa v súčasnosti správame k zvieratám chovaným na mäso. V knihe nájdete viac opisov, ako akcie, ale práve tie opisy sú veľmi dôležité k pochopeniu posolstva knihy, hoci nie každý má na to žalúdok. Autorka zvolila vecný a chladný štýl, ktorý umocňuje atmosféru a dokáže vyvolať u čitateľa viac vlastných autentických pocitov. Marcus, ktorý je hlavnou postavou v tomto procese tvorenia potravy priamo pôsobí a prostredníctvom neho môžeme sledovať, čo sa deje na jatkách, vo veľkochove, ako sú v spoločnosti nastavené pravidlá, jako fungujú poľovačky (vrátane lovu tehotných žien a pojedanie novorodencov) a pod. Zaujímavá bola práca s jazykom rôzne časti ľudských tiel sa pomenovávali inak, ako sa volajú v skutočnosti a tým dochádzalo k zrušeniu emocionálních vazieb k mäsu, k chladnokrvnosti a pod - tak to funguje aj v súčasnosti u zvierat v každom obchode. Všetko, čo je v knihe napísané je k súčasnej spoločnosti omnoho bližšie, ako sa na prvý pohlad zdá, ľudskosť a empatia sa vytráca dlhodobo, taktiež aj snaha prekrúcať realitu, ako nám vyhovuje viac. Dokonca aj scény so šteniatkami sú toho silnou pripomienkou, keď vidíme, s čím sa stretávajú v súčasnosti útulky. Nič podobné som doteraz nečítala a som veľmi rada, že je takáto kniha na trhu. Je to skvelá alegória i keď zobrazená surovým a zvráteným spôsobom, avšak v knihe nebolo nič, čo by už ľudia zvieratám niekedy neurobili. Kniha je určite vhodná k zamysleniu.

Asi jako mnohé, i mě nalákala atraktivní obálka a zajímavá anotace. Nevadil mi styl psaní, naopak, ten strohý, odosobnělý jazyk se hodil k myšlení hlavního hrdiny, který se snaží vytěsnit ze svého myšlení každodenní realitu. A neodložila jsem knihu ani kvůli detailně popisovaným scénám z míst, kam by se běžný smrtelník vážně nechtěl dostat. Přišlo mi, že autorka dosáhla přesně té míry zhnusení a fascinace, kterou zamýšlela. Tím ale má pozitiva končí. Problém je v samotném poselství knihy, jakoby se autorka nedokázala rozhodnout, jestli píše horor, dystopii, politickou agitku, propagaci vegetariánství, obžalobu chovatelů zvířat, masokombinátů a mrazíren, pokusných laboratoří, lovců a vyhledávačů kruté dekadentní zábavy. V mnoha okamžicích totiž paralela s naším životem (a naším chováním ke zvířatům) pokulhává a sklouzává pouze ke snaze maximalizovat šokující účinek z popisovaných scén. Čtenářům tak zůstane jen divná pachuť na jazyku…