Poslední dopis

Poslední dopis ma príjemne prekvapil tým, že v sebe ukrýva oveľa viac než len romantický príbeh. Veľkú úlohu tu zohráva priateľstvo, rodina, strata aj snaha vyrovnať sa s tým, čo človek nie vždy dokáže ovplyvniť. Najviac ma bavili samotné postavy a ich vzájomný vzťah, ktorý sa vyvíjal postupne a pôsobil na mňa prirodzene. Pri čítaní som mala pocit, že Yarros tentoraz trochu ubrala z typickej emotívnosti a nechala príbeh viac plynúť. A mne to vlastne vyhovovalo. Niektoré momenty sa ma dotkli práve preto, že nepôsobili nasilu. Zaujímalo ma, ako sa príbeh medzi hlavnými postavami vyvinie a čo postupne vypláva na povrch z ich minulosti. Nebolo to pre mňa úplne bez chybičky, ale čítalo sa mi to veľmi dobre a po dočítaní vo mne príbeh ešte nejaký čas zostal.

Příběh, který je od začátku do konce jedna velká emoční jízda. Bez kapesníku to nedáte! Ale je nádherný i přes svoji smutnou stránku. Plný naděje a především neuvěřitelné lidské síly, víry a nezlomnosti. Nevzpomínám si, kdy mě vyprávění takto zasáhlo. Závěr jsem nečekala a vím, že na tuto knihu jen tak nezapomenu! „Nechcel som prehrať,“ zašepkal, akoby mi prezrádzal odporné tajomstvo. „To nechce nikto, Colt. Ale môžem ti povedať, že niekedy sú prehry rovnako dôležité ako víťazstvá. Z víťazstiev sa tešíme a môžeme nimi osláviť, že sme si počínali dobre. No prehry nás naučia viac. Učia nás vidieť, v čom sa môžeme zlepšiť, a jasné, cítime sa pri nich sakramentsky zle a to je v poriadku. Keď budeš väčší, uvidíš, že dobrého človeka z teba nerobí to, ako zvládaš výhry, ale to, ako zvládaš prehry.“