40 dní pěšky do Jeruzaléma

AUDIO Opět je to vtipné a příjemné vyprávění o Ziburově cestě přes Turecko až do Jeruzaléma, kdy ho zajímají především lidé, jejich chování a jejich zvyklosti, ale nabídne nám i pár zajímavostí v zemích, kterými prochází nebo projíždí stopem. 1400 km je opravdu dost. Nepočítejte, že je to cestopis, je to spíš cestovní deník psaný s osvěžujícím humorem a se zajímavými historkami.

Čajovú púť po Turecku a Izraeli s konečnou stanicou Jeruzalem som si začala celkom užívať, ale ku koncu mi už prišla trochu fádna a monotónna. Obdivujem podobných dobrodruhov a cestovateľov schopných absolvovať dobrodružné výpravy do cudzích krajín, pri ktorých sa vzdávajú akéhokoľvek komfortu odhodlaných ísť za svojim cieľom. Cieľ alebo zmysel ich cesty môže byť rôzny od spoznávania kultúry a spôsobu života v cudzích krajinách, ich historických pamiatok, architektúri, kuchyne, fauny a flóry alebo idú za meditáciou a cez útrapy spojené s takouto výpravou hľadajú svoje "druhé ja". U Ladislava som takýto hlbší cieľ alebo zmysel jeho cesty nezaregistrovala, a možno preto mi tento cestopis prišiel trochu povrchný. Putovanie opísoval s nadhľadom a humorom, ktorý z môjho hľadiska používal aj tam, kde to už nebolo vhodné. Celkom mi bolo trápne, keď vojákom na hranici ani nevedel vysvetliť, prečo vlastne ide do Svätej zeme... Nakoniec som sa dozvedela, že najviac ho prekvapila pohostinnosť miestnych obyvateľov pochádzajúcich z rôznych náboženských vrstiev, čo pre mňa osobne bolo málo. V závere som nepocítila tú pravú eufóriu a chýbali mi tam živšie opisy žážitkov, emócii alebo prostredia.